Rocker Jack White oprašuje históriu jazzu a blues
Búrlivák Jack White, gitarista z Michiganu, bývalý člen rockovej kapely White Stripes, upriamil svoj producentský talent na starý zapadnutý blues - jazzový label menom Document Records. Prečo? „Jeho nahrávky skrývajú základný kameň DNA americkej kultúry. Blues, R&B, Elvis, punk a rock, to všetko sa dotýka týchto dych berúcich nahrávok . . .“ Takto ho opisuje oficiálne vyhlásenie na stránke Whiteovho vydavateľstva Third Man Records.
Jack White (1975) dnes patrí medzi popredných predstaviteľov novej generácie rockových gitaristov. Jeho talent prekračuje hranice všetkých hudobných žánrov. Vôbec tak nie je prekvapením, že si rád zahrá vo všetkom, čo mu príde pod ruku, a že spolupracuje s mnohými hviezdami hudobného sveta. Debutový album jeho sólovej kariéry z vlaňajšieho roku svedčí o jeho neodškriepiteľnej láske k tradičnému blues, gospelu a všetkému, z čoho vznikala americká hudba. Preto White upriamil svoje svedomité producentské oči do ďalšej zaujímavej aktivity, ktorá môže byť povzbudivou správou pre všetkých fanúšikov žánrov ako je blues a jazz.
Ďalekosiahly hudobný katalóg vydavateľstva Document Records zahŕňa cez 25 tisíc skladieb od popredných predstaviteľov z obdobia medzivojnového blues a jazzu. Tvorí ho nesčíselne mnoho nahrávok slávnych mien. Za zmienku trebárs stoja priekopníci piana ako Meade „Lux“ Lewis a Jimmy Yancey, trombonista Kid Ory, jazzová diva Alberta Hunter, gitarový virtuóz Lonnie Johnson, alebo bluesoví králi ako Leroy Carr, Son House a mnohí ďalší. To všetko sa ukrýva pod hlavičkou tohto málo známeho nezávislého hudobného vydavateľstva patriaceho manželom Gary a Gillian Atkinsonovcom so sídlom v Škótsku. Jack White zarytý odporca digitálnej hudby, milovník praskajúceho zvuku starých platní sa totiž chystá všetky tieto nahrávky postupne vydať, ako inak, na vinyle.
„Na jednom mieste v Detroite vyložili celú kolekciu týchto nahrávok, bolo to po prvýkrát, keď som si kúpil celú kopu platní z Documentu, ako Tommy Johnsona, Ishmana Braceyho, Roosevelt Sykesa . . . nikdy predtým som ich na vinyle nevidel" - takto Jack White spomína na svoje stretnutie s týmto labelom, keď ešte ako chlapec zháňal staré bluesové platne.
Toto málo známe vydavateľstvo za sebou skrýva pozoruhodný príbeh, ktorý sa začal písať vo Viedni, počas druhej svetovej vojny. Vtedy sa do rúk mladého stredoškoláka Johanna F. Partha dostali prvé nahrávky autentického blues z Mississippi, ktoré pochádzali od amerických vojenských jednotiek rozmiestnených v krajine. Odvtedy sa začala jeho neoblomná vášeň pre všetko čo súviselo s jazzom a blues. O niekoľko desaťročí na to, dostal na stôl jeden album z vydavateľstva Document hudobný recenzent zo Škótska Gary Atkinson. Bol ohúrený. Atkinson začal pre Parthove albumy písať recenzie a časom vzniklo priateľstvo, ktoré vyústilo k presunu vydavateľstva - takmer stosedemdesiat päť tisíc albumov na CD do rozľahlého skladu bývalého liehovaru na whisky na juhozápade Škótska, blízko Atkinsonovho domova, ktorý sa stal jeho majiteľom a odkiaľ ho dodnes spolu so ženou spravuje.
Od vydania poslednej LP nahrávky na vinyle s puncom značky Document ubehlo viac ako dvadsať rokov, no jeho spoluzakladateľka Gillian Atkinson verí, že Whiteovo nadšenie zo spoločnej spolupráce sprístupní starú bluesovú a jazzovú hudbu dnešným mladým ročníkom a pomôže ju znova aspoň načas dostať do popredia záujmu.
Spolupráca s Document Records už priniesla prvé ovocie. Koncom januára vyšli na vinyle pod Whiteovou značkou Third Man Records tri kompletne remasterované albumy "otcov zakladateľov" blues Charley Pattona, Blind Willie McTella a bluesovej kapely Mississippi Sheiks. Sú len prvou časťou zo série reedícii z Documentu mapujúcej nahrávaciu dráhu týchto legiend. Na obálke sérii platní sa podieľal renomovaný dizajnér Rob Jones a z vinylovej dosky ich fanúšikovia budú počuť po prvýkrát po skoro dvadsiatich rokoch.
Podľa Whitea je vinyl úctyhodný formát, pretože pokladaním ihly na platňu, sa stávame súčasťou mechaniky hudby. "Keď si zapneme iPod, nevidíme žiadne pohyblivé časti, nie je to veľmi romantické, stane sa z toho iba stroj, asi ako mikrovlnka. Nechápete ako to funguje, viete len, kedy je jedlo zohriate." – tvrdí White.
Aj to je dôvod prečo sa pre rok 2013 stal Jack White oficiálnym veľvyslancom dňa obchodov s platňami, tkzv. Record Store Day, sviatku všetkých čo majú radi hudbu, ktorý vypukne celosvetovo už 20. apríla. Zostáva len dúfať, že Whiteove nadšenie v roli vinylového misionára v zdigitalizovanom svete potrvá čo najdlhšie, aby potešil čo najviac uší fanúšikov starého, dobrého blues a jazzu z dlhohrajúcej platne.
Tomáš Galata
zdroj:
http://thirdmanrecords.com/news/view/document-records-reissues
Galéria
