Richard Bona: Nikdy som necvičil
Mal som možnosť urobiť rozhovor so svojim basgitarovým vzorom Richardom Bonom. Stalo sa tak pred jeho nedávnym vystúpením v bratislavskom Istropolise v rámci podujatia One Day Jazz Festival. Rozhovor bol síce veľmi krátky, no Richard mi povedal zopár múdrych slov o cvičení, vývoji jeho nazerania na hudbu a o tom, ako vníma budúcnosť.
Richard, si fenomenálny basgitarista a máš za sebou dlhú a úspešnú kariéru. Cvičíš ešte?
Ja som vlastne nikdy necvičil. Ja prosto iba hrám a nevolám to „cvičenie.“ To znie ako práca. Hrám stále a keď zrovna nehrám naživo, tak hrám to, čo cítim. To, čo necítim, nehrám.
Zmenilo sa tvoje nazeranie na hudbu za posledných 15 rokov?
Mnoho vecí sa zmenilo. To je normálne, lebo rastieme, vyvíjame sa, učíme sa nové veci, počujeme nové veci. V hudbe sme všetci večnými študentami a nič vlastne nevieme. A čím viac sa toho v hudbe naučíš, tým menej vlastne vieš.
Zmenilo sa publikum?
Moje publikum starne (smiech). Tak ako ja. A je to stále lepšie, lebo rastie a prichádzajú aj mladí. Tí, ktorí boli so mnou pred dvadsiatimi rokmi, sa vracajú na koncerty a to je skvelé.
Okrem toho, že si líder svojho vlastného projektu, si aj skvelý sideman. Je to iný pocit, keď hráš?
Necítim sa inak. Všetko robím s vášňou, vždy keď mám šancu vyjsť na pódium. Všetko je o zanietení a láske a nezáleží na tom, či som sideman alebo nahrávam niečo v štúdiu.
Nedávno si nahrával skladbu s Jonah Nilssonom, spevákom z kapely Dirty Loops. Ako ste sa spoznali?
S Jonahom sa už poznáme roky a dlho sme hovorili o tom, že niečo spolu vymyslíme. Napokon sa to stalo, oslovil ma a spontánne sme do toho išli.
Čo ťa čaká do budúcna?
Budúcnosť je teraz. Nepozerám sa ďalej ako zajtra a neviem čo sa bude diať. Sústredím sa len na to, že ideme hrať a roztancujeme Slovákov.
Foto: Bruno Charavet
