Reportáž: Cobhamov informáciami nabitý jazz-rock

Billy Cobham Band, Porgy&Bess, Viedeň, 23.04.2016

Ak hľadáte hudbu ktorá vám v sobotu večer umožní zabudnúť na stres pracovného týždňa, ale zároveň vás aj dobre naladí do týždňa nasledujúceho, ste u Cobhama na správnej adrese. Tento velikán fusion prináša so svojou opulentnou zostavou bicích  (charakteristický svojimi dvoma kopákmi a rampou s viacerými prechodmi) na pódium aj vyváženú formáciu kvalitných hudobníkov. Jeho program postavený na dvoch keyboardistoch je overeným formátom, ktorý umožňuje interpretovať aj tie obsahovo najnáročnejšie skladby.

Cobham je nefalšovaným dieťaťom svojej doby a pri skladbách mapujúcich viac než štyridsať rokov sólovej kariéry, počnúc legendárnym albumom Spectrum (1973), nás necháva okúsiť okúzľujúci čas zrodu aj najväčšej slávy jazz-rocku. Z najdôležitejších etáp jeho hudobnej kariéry, teda spolupráce s Milesom Davisom (Bitches Brew 1970, Live-Evil 1970, On the Corner 1972, Get Up with It 1974) a s Johnom McLaughlinom a Mahavishnu Orchestra (Inner Mounting Flame 1971, Birds of Fire 1973), si Cobham odniesol inšpirácie určujúce jeho tvorbu dodnes. Prekvapivé postupy spájajúce rockovú dravosť s karibskou rytmikou, či taktujúce groovy, ale aj meditačné plochy vrstvené jednotlivými nástrojmi do euforických úrovní, to všetko charakterizuje hudbu Billyho Cobhama. Kým Steve Hamilton vypĺňa astrálnymi zvukmi podklady, Camelia Ben Naceur je invenčnou hráčkou, ktorá v zložitých kompozíciách dokáže plnohodnotne sekundovať ďalšiemu skvelému inštrumentalistovi Jean-Marie Ecayovi. Tohto francúzskeho gitaristu poznáme zo spolupráce s nemenej slávnymi frankofónnymi hudobníkmi Alainom Caronom (basa) a Didier Lockwoodom (husle) a albumu Caron / Ecay / Lockwood (1992). Ecay je technicky mimoriadne zdatným gitaristom a na koncerte výborne sprostredkoval melodické obsahy a dokázal aj pri viacminútových vyhrávkach energicky odpovedať na neúnavné pulzovanie Cobhamových bicích a Galvezovej basy. Christian Galvez, basgitarista pôvodom z Chile, na tomto turné nahradil Michaela Mondesira. Jeho hra na šesťstrunovú basu bola najmä v sólach druhého setu takmer alternatívou k strohejšej ale mimoriadne presnej Ecayovej gitare.

Spoločne plnila táto skupina hráčov, s veľkým rešpektom k majstrovi, ale aj individuálnou zanietenosťou, všetky výzvy náročného a zároveň poriadne chytľavého jazz-rocku. Hudba, ktorú Cobham predvádza so svojou súčasnou kapelou je priam nabitá informáciami. Ak jazz-rock považujú mnohí jeho odporcovia za povrchný žáner, vystačujúci si s nekonečným obmieňaním nosných motívov, tak Cobham týmto skeptikom dokazuje pravý opak. Jeho skladby nie sú nudnými príbehmi písanými okolo jednej myšlienky, sú to romány, rozvrstvené a rozkošatené s viacerými ústrednými postavami a niekoľkými obsahovými rovinami. Tento žáner by sa pokojne mohol nazývať aj „informatívny jazz-rock“ pretože pozornému poslucháčovi hovorí o minulosti, prítomnosti ale aj budúcnosti jazzu v rockovom šate. S karibským akcentom a odhodlanosťou rockového veterána tlmočí Billy Cobham svetu, aká vie byť hudba pútavá, zábavná, hlboká a hlavne pozitívna. 

Obsadenie:

Billy Cobham – Drums

Steve Hamilton – Keyboards

Camelia Ben Naceur – Keyboards

Jean-Marie Ecay – Guitar

Christian Galvez – Bass

Setlist:

Set 1: Mirage/Sal Si Puedes/Eye of the Needle/Cap Breton/Tierro Del Fuego

Set 2: Stratus/Cat in the Hat/Panama/Skeleton Coast/Na Pasashok

Prídavok: Red Baron

Text: Miroslav Haľák

Foto: Marián Pavlík