Porgy&Bess, Viedeň, 25.11.2014
Dva dni po sebe vypredaný Viedenský klub Porgy & Bess zažil ohromujúcu energiu jednej z najväčších legiend jazzovej gitary Johna McLaughlina a jeho kapely The 4th Dimension.
72 ročný angličan McLauglin je nezameniteľnou a nenahraditeľnou postavou v dejinách jazzu.
Stál pri zrode fusion music, jeho účinkovanie v kapele Milesa Davisa na prelomových nahrávkach In a Silent Way (1969), Bitches Brew (1970), ho katapultovalo do sveta postmodernej novátorskej dimenzie, v ktorej dominujú prieniky jazzu s populárnou zvukovosťou rocku, funku, klasiky ale aj indickej tradičnej hudby (Mahavishnu Orchestra). Akustickú priezračnosť a unikátne rytmické a melodické vlastnosti indickej tradičnej hudby ďalej rozvíjal v spojení indickou filozofiou a spiritualitou tak populárnou v 70.tych rokoch. McLaughlinov projekt Shakti (spolu s kapelou Ralpha Townera - Oregon) možno považovať za míľnik vzniku world music. Akustické trio a legendárna nahrávka Friday Night in San Francisco, 1980 (Paco De Lucia, Al di Meola) so silným vplyvom španielskeho flamenca poukazuje na jeho mimoriadne širokospektrálny záber . Ten rozširuje aj komponovaním a účinkovaním so symfonickými orchestrami.
Projekt The 4th Dimension je poctou ikone jazzového saxofónu Johnovi Coltraneovi, ktorého inštrumentálna poéma A love Supreme (1965) definovala nové možnosti spojenia hard bopu, modality, free jazzu a hlbokej spirituality. Rovnako ako Coltrane aj John McLaughlin pretavuje duchovné vplyvy východu do svojich hudobných inšpirácii. Svoj celoživotný obdiv k hudbe Johna Coltranea demonštuje aj svojimi nahrávkami. Na albume Love Devotion Surrender (1972) v spolupráci s Carlosom Santanom nahral skladby A love Supreme a Naima, ale objavujú sa tu aj náznaky meditatívnej hudby s vplyvom indickej kultúry. V roku 1996 vychádza ďalšia jeho nahrávka venovaná Coltraneovi – After the Rain, tento raz v mainstreamovom triu s hammondom (Joey De Francesco) a bicími (Tonny Williams). Album To the One (2010) formácie The 4th Dimension získal nomináciu Grammy Award v kategórii Najlepší súčasný jazzový album.
Aktuálnu zostavu The 4th Dimension tvoria: britský hráč na klávesy a bicie Gary Husband, ku ktorého spoluprácam sa radia hviezdy ako Allan Holdsworth, Jeff Beck, Mike Stern, Gary Moore, Christian McBride, Billy Cobham, či Level 42. Kamerunský basgitarista Étienne M´Bappé preslávený najmä účinkovaním v Joe Zawinul Sindicate je hráč s neobyčajne virtuóznou technikou a rytmickým frázovaním s funkovým cítením a nezameniteľným vplyvom jeho afrického pôvodu. Typická je jeho hra v čiernych hodvábnych rukavičkách, ktoré si osvojil kvôli zachovaniu zvonivého zvuku strún, čím dosahuje neuveriteľne hutný tón. Multikulturálny band dopĺňa indický bubeník, skladateľ filmovej hudby a spevák Ranjit Barot, ktorého John McLaughlin označuje za svetovú špičku medzi bubeníkmi.
Viedenskému publiku sa neobyčajne charizmatický John McLaughlin predstavil repertoárom zloženým z albumov zostavy The 4th Dimension ale aj zo starších skladieb. Na pódiu dominovali dve bicie sady, k jednej od klávesov príležitostne odbiehal neuveriteľne všestranný Gary Husband. Už v úvodnej skladbe Raju kapela predviedla svoju ohromujúcu muzikalitu, zohratosť a rytmickú variabilitu. John McLaughlin jednoznačne ukázal, že vek mu nijako neubral z jeho závratnej virtuóznej techniky. Dokonalý, chorusom a jemným skreslením modulovaný zvuk jeho gitary značky PRS (zapojenej priamo do mixu) iba občas narušoval brum snímačov.
V nasledujúcej Little Miss Valley s jednoduchým bluesovým riffom sa zaskvel geniálnym basovým sólom Étienne M´Bappé. Ako môže vyzerať moderné blues predviedol John McLaughlin aj v kompozícii New Blues Old Bruise. Nádherné moderné reharmonizácie, shuffle rytmus prechádzajúci do groovu a maximálne sofistikovaný prejav vytvorili nádhernú atmosféru.
V krásnej balade Abbaji venovnej Alla Rakhovi, legendárnemu indickému hráčovi na tabla, jednoduchý textom (Love and understanding), ktorý spieval Ranjit Barot s vokálmi celej kapely jasne a zrozumiteľne hovorí o posolstve, ktoré John McLaughlin svojou hudbou odovzdáva. To potvrdil aj nádhernou Light at the Edge of the World, v ktorej ukázal, že cit pre silnú melodiku a feeling nijako nezaostávajú za jeho technickou virtuozitou. Rovnako vokálne bola podporená i ďalšia skladba z kategórie balád s nádhernými zvukovými plochami - The Creator Has a Master Plan.
Abbaji:
K energicky nabitým skladbám, v ktorých kapela predviedla technicky dokonalé fusion patrili Echos form Then v 7/8 metre, Senor C.S. venovaná Carlosovi Santanovi, či rockovo posadená Sulley. Okrem závratne zohratých odpovedačiek či unisonových vyhrávok vynikala kapela neustálym rytmickým členením metra na menšie časti, vyskladaných do rôznych nepravidelných úsekov, časté a prekvapivé rytmické brejky a harmonické zmeny hnali dynamizmus skladieb až k prasknutiu (skladba Hijacked). Koncert pokračoval s neuveriteľnou energiou, v záverečnej Mother Tongues sa McLaughlin predviedol dych vyrážajúcim sólom v sprievode bicích. Famózny Ranji Barot potom naloopoval niekoľko vokálno-perkusívnych fráz s použitím indického rytmického jazyka Konnakol, ktorý umožňuje obdivuhodnú rytmickú variabilitu. (1. Ta, 2. Ta Ka, 3. Ta Ka Ta, 4. Ta Ka Di Mi, 5. Ta Di Ghe Na Dom atď...) Do týchto rytmizovaných slabík spieval a hral ďalšie rytmické variácie, za druhé bicie zasadol aj skvelý Gary Husband a nad statickými flažoletmi gitary kapela rytmicky vygradovala skladbu až do tranzu.
Nadšené publikum si v standing ovation vyžiadalo ešte jeden prídavok, krásnu spomienku na Mahavishnu orchestra v skladbe You know, You Know. Dokonalé sofistikované fusion 21. storočia, ktoré predviedol gitarista stojaci pri samotnom zrode tohto štýlu bolo naozaj neobyčajným zážitkom, na ktorý sa nezabúda. Vďaka John, vďaka The 4th Dimension!
Miroslav Zahradník
Foto: Ľubomír Duban
