Medzinárodný deň žien sa dá osláviť mnohými spôsobmi. Večerou pre dvoch, karafiátom, chutným darčekom ružovej farby, ale napríklad i dobrým jazzovým koncertom. Takým bolo piatkové vystúpenie Swing Society Orchestra v znovuzrodenom bratislavskom V-klube, resp. „Véčku“.
Swing Society Orchestra patria k relatívne mladým úkazom domácej hudobnej scény. Človek nemusí byť génius, aby už z názvu odhadol hudobné smerovanie ansámblu - SSO oživuje tradíciu jazzových big bandov prvej polovice 20. storočia, umne kombinujúc swingový sound s prvkami populárnej hudby. Nuž, na sviatočný piatok sa teda členovia kapely nahodili do gala, motýliky pod bradou a v elegantných priestoroch obnoveného Véčka odpálili svižne atraktívne vystúpenie v štýle jazzového retra.
Orchester už od svojho vzniku v roku 2007 avizuje, že sa nemieni obmedzovať len na skladby zlatej swingovej éry, ale repertoár dopĺňa početnými úpravami popových a muzikálových hitov. Popri tradičných štandardoch, ako Take The A Train či Basin Street Blues teda orchester načal koncert i obligátnym Somewhere Over The Rainbow či podarenou verziou skladby Honey Pie od The Beatles. Spevácke party počas celého vystúpenia si vzala na starosť trojica hostí – Katka Micháliková, Tomáš Vravník a Katka Korček. Treba povedať, že kapelmaestro Jozef Chorvát odviedol pri aranžovaní repertoára kus dobrej roboty. Ohromne silná dychová sekcia na čele so skvelými sólistami Jánom Slezákom (saxofón) a Samom Šimekom (trúbka) zmenila aj notoricky známe melódie v solídne swingujúcu masu. Koncert tak musel potešiť nielen jazzových fajnšmekrov, ale i širšie spektrum „náhodne okoloidúcich“. Po pol hodine hry sa i publikum začalo dostávať do správnej prevádzkovej teploty. Keď charizmatický Tomáš Vravník spolu so skvelou skvelou skvelou Katkou Korček odpálili Cheek To Cheek, v jednom z kútov sály zaraz vznikol improvizovaný tanečný parket. Nesmrteľné Fly Me To The Moon či Til There Was You od Meredith Willson naplnili povinnú dávku romantiky, hitové Downtown vyznelo trocha naivne, no aranžmány skladieb Herbieho Hancocka či Amy Winehouse v bigbandovom podaní boli viac než vydarené. To už sa v rytme pokyvovala každá hlava v miestnosti. No a šup ho na záver koncertu. Počas legendárnej Hit The Road Jack sa kapela masívne zdvihla a každú z prítomných dám obdarila žltým kvetom. Ktohovie, koľkí z prítomných počas tejto ceremónie vnímali asi päť minútové sólo Ľubomíra Olacha na barytónovom saxofóne. Dva prídavky dali koncertu správnu jazzovú bodku a mohlo sa ísť domov.
Suma sumarum. Negatíva sú vyslovene dekoratívneho typu. Klavírnym partom by svedčal lepší zvuk, než plochý umelý syntetizátor, repertoár by na vkus mojej maličkosti zniesol viacej skladieb z éry swingových hrdinov ako Benny Goodman či Count Basie. Ináč bol ale koncert nadmieru podarený, čo dalo jasne najavo aj publikum. Swing Society Orchestra sú sympatickí, sú zábavní a hlavne sú dobrí. Vo veľkých orchestrálnych „tutti“ majú silu nákladného vlaku, sólisti vynikajú, aranžérsky je všetko na profi úrovni. Nie je žiaden dôvod, prečo by sa z kapely časom nemohlo stať trebárs aj nadnárodne renomované swingujúce teleso made in Slovakia.
Miroslav Bachura
