Recenzia CD: Telepatická blízkosť Joshuu Redmana a Brada Mehldaua
Do obchodov sa na jeseň 2016 dostalo spoločné CD duetov saxofonistu Joshuu Redmana a klaviristu Brada Mehldaua. Títo dvaja hudobníci priebežne spolupracujú už od začiatku 90. rokov, kedy spolu začínali v kapele Joshua Redman Quartet. Hoci sa postupne každý zameral na vlastnú sólovú kariéru, ako spomienku na staré dobré časy sa rozhodli v roku 2011 spoločne zrealizovať celosvetové turné v duu. Album "Nearness" predstavuje živé záznamy z týchto koncertov, konkrétne z európskej časti šnúry. A že to nie je len taká bežná spolupráca, sme sa presvedčili hneď pri prvej skladbe.
Album "Nearness" (prekl. blízkosť) predstavuje saxofonistu Joshuu Redmana a klaviristu Brada Mehldaua v uvoľnenej, no o to srdečnejšej sérii duových vystúpení. Od svojich začiatkov v Redmanovom kvartete 90. rokov obaja prešli dlhú cestu a počas nasledujúcich desaťročí sa na scéne zapísali ako jedni z najlepších súčasných jazzových hudobníkov. Zrejme na pripomenutie si starých dobrých časov sa rozhodli spolu v roku 2011 vycestovať na celosvetové turné a pritom časť živých koncertov nahrať. Konkrétne sa jednalo o vystúpenia v Španielsku, Švajčiarsku, Holandsku, Nemecku a Nórsku a na CD je dokopy zvečnených 6 skladieb.
Že ide o skutočne majstrovské výkony bude pozorným poslucháčom jasné už od začiatku. Album je tematicky rozdelený na striedajúce sa vlastné kompozície a jazzové štandardy, prvým z nich je Charlie Parkerove Ornithology. Od prvej témy sú do seba Redman a Mehldau dokonale zakliesnení a neustále si preberajú melodické aj harmonické motívy. Ak sa aj počas skladby objaví nejaký moment kľudu, je len zdanlivý a hneď sa klavír a saxofón do seba opäť pustia. Redmanove sólo v skutočnosti znie ako dve sóla naraz, tak intenzívne sa obaja hudobníci dopĺňajú. Neexistuje tu sólista a sprievod, nadriadený a podriadený, celý proces je rovnocennou synergiou dvoch geniálnych myslí.
Na rozdiel od doterajšej "spoluhry" pri Redmanových improvizáciách hrá Mehldau svoje sóla sám, no v podstate znejú ako keby hral duo - sám so sebou. Najzreteľnejšie je to v ďalšom štandarde In Walked Bud, kde hrá naraz doprovod, sólové línie vo vysokých hlasoch aj odpovedajúce basové vyhrávky v ľavej ruke. Podobný charakter majú aj originálne kompozície, Always August a Mehlsancholy Mode, ktoré majú ale na rozdiel od štandardov groovovejší charakter. Nasledujú podobnú schému ako doterajšie skladby, saxofónové sólo, klavírne sólo a potom spoločné striedačky, dopĺňačky, súboje, až spoločné vyvrcholenie v poslednej téme.
Osobným vrcholom albumu je pre mňa balada The Nearness of You, kde obaja hudobníci majstrovsky narábajú s melódiou. Hoci sa jedná o najdlhší track na CD (16:45), poslucháč nebude mať ani chvíľu pocit nudy alebo nezáujmu, emotívna lyrickosť celej skladby umožňuje rozplynúť sa v kráse ich spoločného zvuku a jednoducho si ho užívať.
CD končí Mehldauovou skladbou Old West, ktorá má mierne bluesový nádych. Tu zo seba obaja muzikanti vydajú všetko, Redmanova sopránka, ktorou v tejto skladbe nahradil svoj charakteristický tenor saxofón, sa vo vrchole skladby púšťa do Coltrana pripomínajúcich "sheets of sound" - bleskurýchlych melodických pasáži v celom rozsahu nástroja. Búrlivý potlesk na konci skladby potvrdzuje, že nie ste jediní, kto si tento zvukový zážitok užil.
Napriek chvále však album Nearness nie je vhodný pre každého - poslucháčom nezvyknutým intenzívne sa sústrediť na hudbu bude unikať niť a dokonca na nich môžu určité pasáže pôsobiť ako "guláš". Stačí chviľa nepozornosti a ste stratení. Tak, ako Redman s Mehldauom neustále tvoria na hranici svojich možností, rovnako aj poslucháč, ktorý si chce toto CD užiť, musí byť neustále na hranici maximálnej sústredenosti. Dokážete to? Tak potom je to album pre vás!
Autor: Martin Uherek
Foto: album cover
