Recenzia CD: Scott Hamilton Trio live at Pyatt Hall

Recenzia CD: Scott Hamilton Trio live at Pyatt Hall
Dávid Oláh
Človek by mohol mať pocit, že swingová éra jazzu je už dávno za nami, že hudba, ktorú hrali Duke Ellington, Count Basie, Ben Webster, či Coleman Hawkins je už minulosťou. Napriek tomu, že ide o obdobie jazzu z pred sto rokov, stále sa nájde dosť hudobníkov, ktorí naplno interpretujú tento starý štýl hry. Jedným z nich je saxofonista Scott Hamilton, ktorá nahral svoj najnovší live album v triovom zložení bez bicích nástrojov.
 
 
Album je nahrávkou z koncertu v Pyatt Hall. Okrem Scotta Hamiltona na tenor saxofóne, tu hrá vynikajúci taliansky klavirista Rossano Sportello a na niekoľkých skladbách je prítomný aj kontrabasista J.J. Shakur. Hudba je zložená z klasických jazzových štandardov a z talianskych šlágrov interpretovaných v jazzovom duchu.
 
CD obsahuje dokopy desať skladieb. Scott Hamilton hrá krásne, elegantne, s citom, s úžasným frázovaním a dynamikou. Zvuk jeho tenoru jasne odkazuje na jeho prvé vzory, ktorými boli Ben Webster, Coleman Hawkins a Zoot Sims. Vo swingujúcej téme Three Little Words či v balade Jeromeho Kerna Darn That Dream, vyniká svojou jemnosťou a dravosťou zároveň, ťažko jednoznačne opísať charakter a feeling Hamiltonovho štýlu hry. Nezaháľa však ani klavirista Rossano Sportello, ovplyvnený hlavne Oscarom Petersonom a Artom Tatumom. Sportellov zvuk vytvára dokonalý koberec pre Hamiltonov saxofón. Kontrabasista J.J. Shakur sa objavuje iba v niektorých skladbách. Spomeniem jeho výborné intro v bossa nove Luisa Bonfu Black Orpheus, ktoré mierne vybočuje z celkového hudobného konceptu dosky, keďže v sebe obsahuje aj modernejšie improvizačné postupy.
 
Hudba je krásna, charizmatická, no hlavne veselá a radostná. Všetci traja hráči sa krásne dopĺňajú, navzájom spolu komunikujú a bezchybne muzicírujú. Atmosféra hudby na tomto albume je obohatená o zatajené dychy poslucháčov, ich potlesky a standing ovations. Hudobníci môžu toto CD počúvať ako študijný materiál. Fanúšikovia jazzu a laickí poslucháči si tento album môžu pustiť pri romantickej večeri s partnerom, alebo pri pohári dobrého vína. 
 
CD Live at Pyatt Hall je dôkazom toho, že je jedno v akom období žijeme, na krásu a kvalitu hudby časový faktor nemá žiadny vplyv.
 
 
Dávid Oláh
 

 

 

Ďalšie články

Kde sa vzali Hipsteri?
Určite ste sa s nimi už stretli. Ležérne oblečenie zo sekáča, na očiach wayfarerky (pre...
6 zaujímavých faktov o jazze, ktoré ste (možno) nevedeli
Jazz je dnes nesmierne širokým pojmom, pod ktorým si môžeme predstaviť rozmanitú hudbu. Nebolo tomu...
Top 5: Jazzový saxofón swingu a bebopu
V dejinách akejkoľvek oblasti vždy existuje niekoľko osobností, niekoľko udalostí, niekoľko...
Jazzman týždňa: Benny Goodman
  Benny Goodman bol americký jazzový a swingový hudobník, klarinetista a kapelník. Často...
Kováč & Uherek & Vy
V dnešnej, kultúrne podvýživenej dobe, sa čoraz viac umelcov prikláňa k interaktívnejšej spolupráci...
Deväťdesiatdeväť úderov Roya Haynesa
Začiatkom novembra otriasla hudobným (nielen jazzovým) svetom správa o odchode Quincyho Jonesa a...
City Sounds: pozoruhodne zostavené jesenné menu
O hudobne výživnej ponuke novembrového City Sounds Festivalu sme už prednedávnom písali a už v...
Pozitívna správa o dystopickej budúcnosti – album „Mammatus“ Sisy Fehér
Multižánrová slovenská speváčka a hudobníčka Sisa Fehér sa posledné desaťročie pohybovala medzi...