Bolo na čase aby som priblížil niečo z mojej, už viac než osem rokov, domovskej scény. Zrejme najzásadnejším menom, s ktorým som si spájal Rakúsko a Viedeň bol samozrejme Joe Zawinul. A treba povedať, že tento ikonický pán s fúzikmi, etnočiapkou, obsluhujúci asi tucet klávesových nástrojov vystihuje charakter scény metropoly na Dunaji najlepšie. Šarmantná tradícia kozmopolitného svetáctva, pokladnica plná hybných diel klasickej hudby, erotizujúci Jugendstil a k tomu svojský zmysel pre humor skrývajúci pod hrubo znejúcou fasádou nezrozumiteľného dialektu vypointované narážky na tie najpálčivejšie problémy doby s bohatou nádielkou sebairónie, sú pre mňa kvintesenciou kultúry našich západných susedov.
Viem si predstaviť, že tento druh priam exotického podivínstva mohol zapôsobiť aj na Cannonballa Adderleya, keď v roku 1961 pojal premiérovo do kapely európskeho belocha. Asi tak ako sa na Slovensku do omrzenia omieľa inšpirácia folklórom tak mám pocit, že rakúsky jazz je nesený prirovnaniami k zlatej ére barokovej a klasickej hudby. Ako floskula pre tlačovú správu jazzovej kapely, ale nie len jazzovej, z Viedne, je spojenie s menami ako Berg, Haydn, Mahler, Mozart, Schubert či Strauss jednoducho príliš veľkým marketingovým lákadlom. Na druhej strane treba povedať, že rakúšanom je Na krásnom modrom Dunaji (An der schönen blauen Donau, Johann Strauss ml. 1866/1867) rovnako, ak nie ešte viac zakorenené ako nám Na Kráľovej holi. Kto si preto myslí, že viedenské trio PRIM sú ďalšou denomináciou týchto klišé mýli sa.
Hneď prvá skladba Riverlude albumu Garnet Tales preberie poslucháča z mdlého očakávania známych kombinatorík a drum&bass základom do uší vženie podmanivé chvenie zvedavosti. Je to ten „wow“ efekt z parádnej akustiky a nevtieravo pútavej atmosféry. Jedným z mojich osobných ukazovateľov dobrej energie nahrávky je ak ma zvuk strhne do podvedomého pokyvkávania hlavou. Tu to funguje ako na povel už v prvých sekundách. Rytmická sekcia spolu výborne swinguje. Klavirista Felix Biller má od svojich kolegov utkanú nie len parádnu sieť fungujúceho taktovania, o ktorú sa môže bezstarostne oprieť, ale zároveň aj výživný substrát plný melodických fajnovostí. Prvé momenty naznačovali, že zrejme pôjde o groovy na ktorých povrchu sa kĺže hlavná harmónia, lenže následné polyrytmické sekvencie, stoptime a dynamické gradácie v celom spektre kompozícií ukazujú skôr na európsku vetvu jazzu, než na jeho americké korenie.
Na ploche siedmych autorských skladieb dokazujú títo mladí predstavitelia viedenskej jazzovej scény, aká kozmopolitná metropola bývalej dunajskej monarchie zostala, a ako sa každá nová generácia hudobníkov oslobodzuje, ale zároveň aj primkýna k jej kultúrnym tradíciám a milým zvykom. Osobne preto u trojice PRIM cítim viac z tej chute potmehúdsky komentovať dianie okolo a vykladať vplyvy sveta na ustálený chod veselého meštianstva pod Stephansdómom, než akribicky preverovať nadčasovosť valčíkov z konca 19. storočia. Ak chcete vedieť, akým smerom sa posúvajú nové štandardy jazzového uvažovania v tejto alpskej krajine, siahnite po CD Garnet Tales. Spolu s vydareným vizuálom budete mať možnosť započúvať sa do históriou overeného jazyka pluralitnej budúcnosti. A komu sa spojenie histórie s budúcnosťou zdá byť nezmyselnou frázou, nech si spomenie na Zawinula.
Christoph Karas (bicie nástroje); Felix Biller (klávesy); Martin Melzer’s (basgitara); hosť: Victoria Pfeil (saxofón)
© 2020 Alessa Records
Miroslav Haľák
