Pesničky a iné radosti. Druhý album MÓW: W jednym pokoju

Každý z nás má svoje hudobné očakávania. Albumy, na ktoré sa tešíme, pretože ide o obľúbené kapely, o doplnenie zbierky, o zvedavosť či budú túžby naplnené a podobne. Nebol by som povedal, že poľská kapela, ktorej nosným charakterom je piesňová tvorba s jazzovými aranžmánmi bude patriť do tejto kategórie. Dôvod je jednoduchý, som skôr zaťažený na inštrumentálnu tvorbu a ani som nikdy, až na pár excelentných výnimiek, nebol oddaným fanúšikom speváčok a spevákov. Sympatickej grupe Mów od našich severných susedov sa to ale podarilo. Ich uhrančivá hravosť s hoci aj triviálnou melodikou a k tomu sexi hlas Anny Bratek namiešali návykový koktail.

Ako k tomu došlo, že som sa na ich druhý album nevedel dočkať a ako to čakanie dopadlo sa pokúsim aspoň v krátkosti vysvetliť. Po ich prvotine "Historie zebrane" (Hevhetia 2018), som ich registroval ako veľmi slušných zástupcov konkrétneho jazzovo-popového subžánru. Až na Hevhetfeste 2019 v Košiciach mi ich vystúpenie vzalo dych. Suverénne, živelné ale napriek tomu citlivé a prívetivo atmosférické kvarteto Anna Bratek spev, Aga Derlak spev a klavír, Mateusz Szewczyk kontrabas, a Adam Wajdzik bicie, vtedy doplnil Jakub Mizeracki na gitare a zázrak bol na svete. Gradácia akej boli títo mladí ľudia na pódiu schopní prekonala aj mnohé moje dovtedajšie zážitky iných profesionálnych kalibrov. V exaltovaných koncertných situáciách viete, že aj bez psychotropných látok vám súhra vonkajšieho estetického zážitku s vnútornou emočnou dispozíciou spôsobuje oslobodzovanie sa od reálneho sveta a vy sa len túžite niesť na tej vlne psychosomaticky burcujúcej energie. A do týchto stavov, kedy kapela pulzujúca ako jeden organizmus spôsobovala telesnú vzrušivosť ešte vtrhol svojim extraterestriálnym sólom Kuba Mizeracki. V danom momente a miere opojenia zmyslov som dokázal len konštatovať, že MÓW je WOW!

Po koncerte a pri milom rozhovore s Annou Bratek som bol upovedomený o príprave druhého albumu a čitateľom už môže byť zrejmé, že po takom emočnom tripe som tú predstavu pokračovania daného zážitku aj druhým CD už nemohol opustiť bez tých najvyšších očakávaní. Tesne po Vianociach nakoniec prekvapenie - v poštovej schránke CD s názvom "W jednym pokoju" (V Records 2021). Ešte pred prvými sekundami nahrávky zistenie personálnej zmeny, za bicie si namiesto Patryka Zakrzewskeho z prvého albumu totiž sadol práve Adam Wajdzik a ako hosť už chýbal Jakub Mizeracki. Sklamanie? Možno, ale nechcel som si to pripustiť a bez predsudkov, vo viere v mimoriadne schopnosti autorského dua Bratek – Derlak, som sa pohrúžil do nahrávky. Áno je to ono, hlas Anny Bratek má tú schopnosť uhranúť, je priamy, charizmaticko-zamatový, posadený v tých polohách o ktorých musím konštatovať, že sú u ženy príťažlivé. Aga Derlak je zase klaviristkou svetového formátu, sebaistá a táto jej sebadôvera je počuteľná, nástroj ovláda, je si vedomá jeho najjemnejších aj najefektnejších zákutí a to v tomto albume rozšírila svoje portfólio ešte o Hammond organ! Aké to zvukové subštruktúry sa rozlejú v posluchovej miestnosti, ak máte možnosť vypočuť si takú Etudu o osamelosti (track 09: Etiuda o samotności) na kvalitnej zostave.

Ponárajúc sa do tých milých piesní, ktoré zostávajú pesničkami so slohou a refrénom, alebo aspoň podobným členením, ktoré tlmočia osobne relevantné témy lásky, spolužitia a vzťahových otázok, sa pýtam, či by ma ich hudba chytila aj bez toho jedinečného zážitku z Košíc. Asi nie. ALE! A tu je dôležitý výkričník, aj bez tejto referencie, by som musel konštatovať, že je to výborne nahraná hudba vysokých kvalít. Škoda len dvoch vecí: na tej celej torte príjemných atmosfér a nekonfliktných kompozícií mi predsa len chýba trochu kontrastného korenia, ktoré by tú harmonickosť mierne narušilo a zároveň povznieslo, ako to bravúrne dokázala práve Mizerackého gitara. Druhou je mierne nedotiahnutá estetika CD. "W jednym pokoju" nevyšlo v Hevhetii, hoci základný vizuálny rukopis sa pokúsili zachovať, nie je to úplne ono. Patinu retro dizajnu v štýle ABBA ročník 1974, by bolo možné uchopiť aj kreatívnejšie. Moje vrelé odporúčanie, aby ste ale po tomto albume siahli, to vôbec nemení - je to veľmi podnetné a hlavne upokojujúce počúvanie bez akýchkoľvek rušivých momentov.