Dnes so známym slovenským kontrabasistom, autorom projektu nedeľné Jam-Session Jurajom Kalászom.
Ktorých 5 hudobných albumov najviac ovplyvnilo vašu umeleckú cestu a prečo?
Moja najobľúbenejšia CD. Spolu so Sunday Night at Village Vanguard tvoria celok – je to nahrávka z rovnakého miesta a času. Vždy sa k nej po istej dobe vraciam a môj obdiv rastie. Bill Evans a Scott LaFaro sa tu dokonale našli. Akoby ich hru riadil jeden mozog alebo medzi nimi fungovalo nejaké telepatické spojenie. Starostlivo vybratý hudobný materiál zostavený z vlastných modálnych skladieb a značne prepracovaného štandardného repertoáru slúži dodnes za vzor mnohým hudobníkom.
2. Gabriel Jonáš – Impresie
Moja prvá mainstreamová LP. Inšpiráciou na jej kúpu a počúvanie, boli pravidelné návštevy V-klubu. (Na požičaný index.) Viac ako hudba, sa mi tam vtedy páčila uvoľnená atmosféra a nočný život. Pri prvom počúvaní som bol trochu prekvapený, ako veľmi sa líšila hudba na LP od Gabových koncertov. Jednak boli pre mňa mená českých hudobníkov, ktorí ju nahrávali, takmer neznáme a navyše ani jednu z kompozícií som predtým na koncerte nepočul. Pamätám sa, že som si ju musel kúpiť dva krát, lebo prvú kópiu som častým prehrávaním úplne zničil... Ešte aj dnes sa toto LP dá počúvať bez “vysvetliviek pod čiarou“. Je to živá hudba hraná s veľkým srdcom a vedomosťami, ktorej ani čas neubral nič na aktuálnosti.
3. John Coltrane – Standard Coltrane
Jedna z mála nahrávok, ktoré nahral Coltrane pod vlastným menom v päťčlennom obsadení. Rozdiel medzi leaderom a jeho spoluhráčmi je počuteľný od prvých taktov. Zatiaľ čo Red Garland a spol. sa cítia v štandardnom repertoári ako ryba vo vode, pre Coltrane-a je už takáto štylistika pritesná. (Nahrávka je z roku 1958, keď už bolo jasné, že Coltrane pôjde vlastnou cestou.) Túto LP som som dostal darom od synovca Laca Décziho a púšťal som si ju vtedy, keď som si chcel spraviť dobrú náladu. Fľaša červeného vína pri tom nesmela chýbať...
4. Cassandra Wilson – Blue Skies
Jeden z najlepších vokálnych albumov za posledných 25 rokov. Cassandra Wilson spieva štandardný repertoár. Aranžérom a klaviristom na tejto nahrávke je Mulgrew Miller. Je to jedno z mála CD, ktoré majú dobre postavenú dramaturgiu. Dá sa počúvať “jedným dychom“. Každá skladba má originálny aranžmán a interpretáciu. Nepočuť tu žiadnu “inšpiráciu“ od iných speváčok. Toto CD sa dá chápať aj ako zhrnutie a uzavretie jednej hudobnej éry. Ďalší umelecký vývoj Casandry Wilson bol tak trochu prekvapujúci: išlo v ňom o popretie mainstreamového poňatia a príklon skôr ku koreňom bluesu a world music.
5. Chick Corea – Where Have I Known You Before
Táto LP bola v mojom živote asi najdôležitejšia. Pred ňou som počúval takmer výlučne rockovú hudbu. Mal som vtedy štrnásť rokov a ešte som vôbec netušil, že raz budem hudobník. Aj dnes, s odstupom viac ako tridsiatich rokov sa mi tento album páči. Corea tu inteligentne využíva zvukový a tematický kontrast medzi skladbami, ktoré hrá jeho quartet (spoluhráčmi sú Stanley Clarke, Al DiMeola & Lenny White) a sólovými pasážami hranými na akustickom klavíri. V roku 2009 sa mi splnil môj hudobný sen: mal som tú česť si zahrať s jedným z hudobníkov quarteta Chicka Coreu, s Lenny White-om.
Ďakujeme za rozhovor.
tím Jazz.sk
