Napriek plnému kalendáru koncertov One Day Jazz Festivalu sa vo štvrtok 21. júna uskutočnil ďalší koncert z cyklu Jazz v Divadle Aréna. Program nesklamal ani teraz – vystúpilo teleso, ktoré môžeme pokojne zaradiť k európskej špičke. Matúš Jakabčic CZ-SK Big Band si k sebe tentokrát prizval dvoch hostí, speváčku Ester Wiesnerovú a matadora domácej scény, Petra Lipu.
Koncert otvorili inštrumentálne skladby členov tohto telesa. Úvodná skladba „Room 445“ z pera Matúša Jakabčica nechala vyniknúť farebnej palete, dynamike aj rytmickému cíteniu jednotlivých členov. Ako sólisti sa tu predstavili Ondřej Štveráček, Matúš Jakabčic, Rosťa Fraš, aj Ondrej Juráši. Išlo o vynikajúci štart večera. Po Jakabčicovom predstavení členov Big Bandu sa pokračovalo jeho bossa novou „On The Bright Day“. Melódia tejto témy vynikla v unisone trúbky Lukáša Oravca a gitary Matúš Jakabčica. B diel hrala dychová sekcia, čo podporilo kontrast a dynamickú zmenu skladby. Jakabčic sa tu predviedol aj ako sebavedomý sólista. Podobne nadviazal aj Oravec a Ľuboš Šrámek.
„Košice Song 2“ napísal opäť Matúš Jakabčic. Kompozícia má moderný swingujúci hardbopový charakter. Daný charakter skladby potvrdil svojim výborným bopovým sólom Oravec. Predviedol sa tu aj vynikajúci alt saxofonista Miroslav Poprádi, ktorý svojim zvukom, frázovaním a celkovým improvizačným štýlom pripomínal Phila Woodsa, Vincenta Herringa či Kennyho Garretta. Na záver odznelo aj trombónové sólo a rozpísaný saxofónový part v block chords.
Po trojici moderných jazzových kompozícií, ktoré v sebe niesli veľkú dravosť, energiu a cit pre štýlovosť, Jakabčic privítal na pódiu prvého hosťa tohto koncertu. Bola ňou speváčka Ester Wiesnerová, ktorá nielenže spievala svoje vlastné kompozície, ale ich aj pre tento Big Band krásne zaranžovala. Ako prvý odznel jazzový valčík „Circles“, ktorý ako už samotná názov napovedá v sebe niesol určité cyklické striedanie. Wiesnerová sa prejavila nielen ako speváčka, ale aj ako aranžérka, ktorá vie aký zvuk má vo svojej predstave. Išlo o jemný west coastový prístup plný farieb, vedenia hlasov a nádhernej dynamiky. Spievať s takýmto telesom je určite pre každého speváka veľká výzva a pocta. Wiesnerová si tento moment užívala a okrem pekného spevu stíhala citlivo dirigovať celé teleso.
Nasledovala kompozícia z pera barytón saxofonistu, skladateľa a aranžéra Erika Rothensteina. Jeho „Tiesňava“ čerpá prvky z tradičnej slovenskej ľudovej hudby, groovujúceho jazzu a napárneho 7/8 taktu. Išlo o náročný aranžmán plný rytmických zmien, s ktorým si kapela vynikajúco poradila. Wiesnerovej jemný, ľubozvučný hlas sa do tejto melódie výborne hodil. Moderné harmonické postupy boli krásne zaranžované. Rothenstein tu odpálil na barytóne výborné energické sólo, v ktorom na neho nadviazal excelentný Šrámek. Do nepárneho metra nemal problém vkladať nezvyčajné rytmické figúry a rôzne invenčné melodické linky. Poslednou skladbou, ktorú zaspievala Wienserová bola opäť jej autorská „Nechcem, nebudem“. Wiesnerová ma aj tu milo prekvapila svojim veľkým aranžérskym a kompozičným talentom. Krásne využila veľký zvuk Big Bandu. Kompozícia mala ľudovkový charakter kombinovaný s groovovým rytmom. Štveráček tu zahral fantastické sólo. Pokračovalo sa v inštrumentálnej téme trubkára Lukáša Oravca „Moon Day“. Túto skladbu venoval svojmu tragicky zosnulému kolegovi Martinovi Ďurdinovi. Ide o krásnu bossa novu, ktorá v sebe spája west coast a modalitu. Oravec výborne napodobnil zvuk Cheta Bakera, ktorého štýl hry bol pre Ďurdinu príznačný. Krásna melodická téma sa rozvinula v expresívne sóla Rostislava Fraša, Ľuboša Šrámeka a Lukáša Oravca.
Jakabčic následne privítal na pódiu divadla aréna Petra Lipu. Ako prvý odznel v jeho podaní swingový štandard „Cheek To Cheek“, ktorý zaranžoval líder Big Bandu. Lipov charizmatický prejav a optimistický spev spolu s krásnym aranžmánom vyčaroval úsmev na tvárach divákov. Zrazu sme sa ocitli v zlatej Big Bandovej ére 30. rokov minulého storočia. Toto obdobie zotrvalo aj v Ellingotonvej „It Don´t mean a Thing If It ain´t Got That Swing, v ktorej dostal priestor na sólo fenomenálny klarinet Miroslava Poprádiho. O zaujímavý prístup k Lipovmu nesmrteľnému hitu „Prosperita“ sa postaral Jakabčic svojim jemným, melodickým, napriek tomu stále jazzovým aranžmánom.
Po búrlivom standing ovations sa muselo toto špičkové teleso vrátiť na pódium. Ako prídavok zahralo tému „For M.M.“, ktorú jakabčic venoval svojmu bas trombónistovi Michalovi Motýľovi, ktorý však na tomto koncerte nehral. Na záver sme sa opäť vrátili do modernej mainstreamovej jazzovej polohy.
Koncert CZ-SK Big Bandu Matúša Jakabčica je sviatkom sám o sebe. V krásnych priestoroch Divadla Aréna ide o kultúrnu udalosť, ktorú by si určite netreba nechať ujsť. Spolu s dvomi speváckymi hosťami išlo o dvojnásobne zaujímavejšiu udalosť. Koncert mal vynikajúcu dramaturgiu – odzneli inštrumentálne skladby jednotlivých členov telesa, autorské skladby spevákov a aj najnovšie kompozície a aranžmány Erika Rothensteina. Ako sólisti sa predstavili takmer všetci členovia Big Bandu, speváci a aj samotný líder. Išlo o hudobný zážitok, ktorý dokazuje, že aj na Slovensku existuje veľa jazzových kapiel, ktoré patria minimálne k európskej jazzovej špičke. Každý, kto neprišiel, môže ľutovať.
Dávid Oláh
Foto: Jena Šimková
