Jeden z najvýraznejších basgitaristov posledných dekád sa 29. marca predstavil so svojou novou kapelou a predovšetkým novou muzikou. Nový album Afrodeezia je zároveň projektom, v ktorom predstavuje Miller syntézu hudby z viacerých oblastí a zemí. Ako už samotný názov napovedá, akcent sa kladie predovšetkým na korene africkej či juhoamerickej hudby a tiež na počiatky amerického jazzu.
Napriek faktu, že basgitara nie je primárne sólovým nástrojom (o opaku nás presvedčil pred štyrmi desaťročiami Jaco Pastorius), niekoľko vyvolených sa cestou lídra sólovej basgitary vybralo. Nie všetci však tak vkusne a s nadhľadom dokážu viesť svoju kapelu ako Marcus Miller. Ten je stelesnením majstrovského bandlídera a umelca s najvyššími hudobnými ambíciami. Plne to dokázal aj na koncerte, ktorý nenechal žiadného, nielen basgitarového fanúšika chladným. Asi je zbytočné písať o technických kvalitách a inštrumentálnych výkonov hudobníkov, Marcus má čuch na to najlepšie, čo sa na scéne práve pohybuje. Podobne ako jeho niekdajší mentor Miles Davis, aj Marcus sa obklopuje mladými hráčmi, jedinou výminkou bol však trochu „starší“ hráč na perkusie Mino Cinelu. Zaujímavým je spôsob akým Marcus pracuje, na každom svojom albume akoby odkrýval svoju ďalšiu stránku. Tou jeho poslednou je hudobné odvolávanie sa na rôzne kúty sveta.
Na koncerte odznelo niekoľko skladieb z nového albumu a prídavok v jednej skladbe z nového albumu saxofonistu Alexa Hana a skladby Blast z Marcusovho albumu Free. Skladby z aktuálneho albumu postupne vtiahli poslucháčov do iných melodicko-rytmických vôd, na aké sú priaznivci Millerovej hudby bežne zvyknutí. šlo o fúziu rôznych kultúr, ktoré Marcusa a jeho tím počas nahrávania po svete ovplyvnili. Diváci sa ocitli pri prvej skladbe Highlife v rytmoch Afriky a mohli vidieť zaujímavý autentický nástroj nazývaný Gimbri (ten očaril Millera počas koncertnej jam-session v Maroku kde na ňom hral jeden hudobník). Ako kapelník svojim spoluhráčom poskytoval dostatok priestoru na vyjadrenie vlastných hudobných myšlienok a pocitov, ktoré sa v komplexe zaujímavo dopĺňali a navzájom prelínali. Pozoruhodnou kompozícou, ku ktorej mal aj dlhý predslov bola skladba s názvom Goréé, nesúca hlboký príbeh o tragédii otrokov v Senegale. Namiesto basgitary vzal hudobník do rúk basklarinet, ktorého melódie rozprávali dramatické a emočné výpovede, podporené zaujímavými aranžmánmi a umeleckým vkladom hudobníkov. Koncert priniesol množstvo nečakaných hudobných prekvapení, intimitu a hĺbku. Groovujúco slapujúce skladby „tradičnejšieho“ Marcusovského rukopisu, pohľady na spracovania napríklad karibských rytmov Calimbo, ale aj Motownovské klasiky. Milovníci hudby a jazzu si určite prišli na svoje, napätie a emócie, ktoré hudobníci svojou muzikou vytvorili im určite v mysliach ostanú na dlhé obdobie.
Foto: Rudolf Baranovič
