Pri letnom spomínaní na moje obľúbené albumy mi prišli na myseľ projekty pozoruhodného poľského vokalistu Grzegorza Karnasa (ročník 1972), ktorý sa ako jeden z mála umelcov výraznej generácie dokázal vymaniť z mainstreamových osídel. Sliezsky rodák síce absolvoval Hudobnú akadémiu v Katoviciach, no na jeho osobitej ceste ho väčšmi posúvalo experimentovanie so spolužiakmi, z ktorých napríklad klavirista Michał Tokaj a violončelista Adam Oleś patrili niekoľko rokov k jeho umeleckým partnerom. „Adam je zvukovým maliarom,“ nadšene mi v roku 2011 prízvukoval Karnas. „Jeho nástroj mi poskytuje diametrálne odlišný svet – drobné útržky z harmónie, základné basové tóny a rytmus. Tie k môjmu spevu úplne postačujú.“
Karnas je tiež laureátom medzinárodných speváckych (ale aj fotografických) súťaží a môže sa pýšiť sériou víťazstiev nielen doma (Siedlce, Zamość), ale aj v zahraničí (Brusel, Crest, Londýn). Vokálnou a aranžérskou predstavivosťou udivoval už na svojich nahrávkach vydaných v rodnom Poľsku: „Reinkarnasja“ (Not Two 2000), „Sny“ (DeBies 2004) a Ballady na koniec świata (Ninth Floor Production 2006). Prelomovým bol album s prostým označením „Karnas“ (Hevhetia 2011), ktorý prekvapivo vyšiel v slovenskom vydavateľstve. Jedným z dôvodov bola aj ponuka Jána Sudzinu vydať okrem CD aj LP verziu a na dvojitý vinyl sa tak dostala navyše dvojica bonusových trackov. Pod krídlami košickej Hevhetie vyšiel aj jeho posledný album „Power Kiss“ z roku 2017, ktorý zaznamenáva priebeh čínskeho turné Karnasovej kapely (recenziu si môžete prečítať tuto).
Prečo sú Karnasove projekty výnimočné a prečo sa spôsob, akým tento svojrázny umelec narába s hlasovým fondom a predstavivosťou, vymyká popísateľným charakteristikám. Jedinečnosťou a predkladaním neidentifikovateľných zvukov v takmer nespevných melizmách evokuje jeho hlas plasticitu a ohybnosť inštrumentálnych nástrojov. Keď som s ním v čase vydania albumu diskutoval na tému náročnosti jeho piesní, oponoval mi sebe vlastným spôsobom: „Myslím si, že istá nedostupnosť v hudbe odráža to, že sám človek je v istom zmysle nedostupný. Pokiaľ by som chcel spievať inak, musel by som sa vnútorne zmeniť. Chcem však robiť veci tak, ako to sám cítim a počujem. Nerád by som sa pritom obmedzoval len na Poľsko, Slovensko alebo Čechy – pre mňa je podstatnejšie podchytiť tú malú skupinu ľudí, ktorá to bude akceptovať a ktorá dokáže prijať moju hudbu v tejto podobe. Takého poslucháča hľadám všade a myslím si, že postupne nachádzam v Európe obecenstvo, ktoré moju hudbu prijíma a zaujíma sa i ňu. Verím, že mi bude stačiť to publikum, ktoré oslovujem bez ústupkov a že ich nebudem musieť robiť smerom k širšiemu obecenstvu. Vnímam to ako základné právo každého umelca.“
Štúdiový album „Karnas“ je prakticky živou nahrávkou. Niektoré skladby sú akoby fotografiami zachytenými v danom momente, iné dostali pri postprodukcii ďalšie vrstvy a farby v podobe fragmentov hlasov či nástrojov. Celok je kolážou z rôznych elementov, živých i dodatočne pridaných zložiek. Sám Karnas považuje svoje skladby za zvukové fotografie. Neostýcha sa zachytávať pozoruhodnú scenériu opakovane, predkladaním rozličných variantov tých istých piesní. Možno práve skutočnosť, že výsledný obraz si mnohokrát musí vyskladať sám poslucháč, dodáva Karnasovej hudbe pečať exkluzivity. Naznačuje to úvodná Zima, v ktorej líder vrství vokálne plochy nad tupo znejúcimi fragmentami preparovaného klavíra Michała Tokaja a retrográdnymi zvukovými slučkami violončela Adama Oleśa. Prekvapivú symbiózu so spočiatku nespevnými melodickými útržkami prináša nástup kapely s groovujúcim kontrabasom Michała Jarosa a pulzujúcimi bicími Sebastiana Frankiewicza.
Témou Zima – Reprise, tentokrát v rozžiarenej latino fusion atmosfére s basgitaristom Edilsonom Sanchezom, sa album aj končí a podobných návratov zapadajúcich do mozaiky Karnasových obrazov tu nachádzame viacero: poetickosť Słodkej, ktorej text si spevák prepožičal od legendárnych poľských bluesrockerov Dżem, transformuje do akustického i elektrického jazyka (Słodka / Słodka – Reprise) a psychedelicky snové vízie Langue d´amour / Język miłości kúskuje do piatich samostatných kapitol (Langue d´amour 1, 2, 3, 4 a Język miłości). Podobenstvo o žene pokúšanej hadom prednášané originálne deklamovaným sprechgesangom je aj ústredným motívom nahrávky. „Výsledná podoba príbehu vznikala počas koncertov,“ tvrdil Karnas. „Langue d´amour sme často hrávali a keďže má rôzne nálady, bolo ju možné rozkúskovať. Niekedy som sa na pódiu pustil do rozprávania celého príbehu, inokedy som využil len určité úseky a pritom mi napadlo, že tento obraz rozložený na fragmenty môže dobre fungovať aj v rámci albumu. Nemusím poslucháčovi povedať všetko naraz. Spletitosť príbehu na koncertoch miatla – divák presne nevedel či to, čo počul na začiatku je už uzavretou líniou, alebo či práve nadväzujem na to, kde som skončil aj napriek tomu, že kapela sa už nachádza v úplne odlišnom hudobnom svete. Ponúkalo to pohľad na jednu vec z inej perspektívy.“
Karnasovu záľubu v lingvistike a jazykoch (popri tých bežných rozpráva napríklad čínsky, arabsky či vietnamsky) naznačujú aj rôznorodé jazykové mutácie vybraných textov v booklete. Znalcov poľských reálií poteší popri už spomínanom texte Słodka od Ryszarda Riedela z bluesrockových Dżem aj skvostná avantgardná štylizácia punkovej klasiky Spytaj milicjanta kapely Dezerter s nápaditou vokalízou. Album „Karnas“ je v podstate pozvánkou k vzrušujúcemu hľadaniu a objavovaniu súvislostí. Zriedkakedy sa pred poslucháčom rozprestrie natoľko originálny svet, ako ponúka poľský umelec vo svojej osobitej vízii. Bardzo dobrze, Grzegorz!
https://hevhetia.bandcamp.com/album/karnas-3
Autor: Peter Motyčka
