John Scofield: Miles bol superstar, ja som bol pri tom

John Scofield – Bohemia Jazzfest, rozhovor 23.7.2014 v Zlíne.

Bohemia Jazz Fest je festival, ktorý sa už tradične odohráva v časovom rozpätí dvoch týždňov pod holým nebom vo viacerých českých mestách. Nie je tomu inak ani na jeho deviatom ročníku, ktorý sa koná od 15.7 do 26.7.2014 na námestiach deviatich českých miest. Všetky koncerty sú bezplatné a tým pádom ľahko dostupné širokým masám záujemcov. Festival organizuje jeho zakladateľ, pôvodom český gitarista, Rudy Linka. Medzi tohtoročnými hlavnými magnetmi sa objavili také mená ako Christian McBride Trio, Children of The Light Trio, Dr.Lonnie Smith, John Scofield a ďalší.

John Scofield koncertuje v Európe pomerne často. V rámci Bohemia Jazz Festu odohral so svojim Überjam bandom koncerty v troch mestách (Plzeň, Liberec a Zlín). Skupina predstavila nadšeným divákom na takmer dvojhodinovom koncerte nové CD Überjam Deux ako aj staršie skladby z predchádajúcich albumov. Po upršanom koncerte v Zlíne sa nám podarilo položiť americkému hviezdnemu gitaristovi Johnovi Scofieldovi pár otázok. Žiaľ, náš čas bol limitovaný piatimi minútami, tak prinášame aspoň krátke interview.

Podobne ako ostaní jazzmani, nehráte len s jedným zoskupením ale máte paralelne bežiacich viac projektov. Ktoré sú tie momentálne aktuálne?

Hrám veľa s triom Medeski Martin & Wood, s organistom Larrym Goldingsom, v triu aj so Stevom Swallowom a Billom Stewartom, je toho viac.

Je o Vás známe, že ste pred rokmi účinkovali na viacerých albumoch Milesa Davisa. Miles pomohol zviditeľniť sa mnohým mladým talentovaným hudobníkom, ktorí s ním hrali. Odvtedy sa o nich hovorí ako o  „tých čo hrali s Milesom“. Po rokoch ste aj vy sám veľmi známou osobnosťou na scéne. Vnímate to tiež tak, že mnohí hudobníci sú už kategorizovaní ako, „tí čo hrali zo Scofieldom“?

Neviem (smiech). Viete, ja nie som Miles. On bol superstar a jeden z najvplyvnejších hudobníkov. A ja som veľmi šťastný, že som ho mohol poznať a mal s ním šancu hrať. S Milesom som nahral CD You‘re Under Arrest (1985), Decoy (1984), Star People (1983).

Na albume You‘re Under Arrest sa nachádzajú aj „remaky“ populárnych piesní od Michaela Jacksona, Cyndi Lauper. Esistujú ešte nejaké nahrávky, na ktorých hráte komerčnejší štýl hudby?

Hral som pár vecí, ktoré som nezložil ja. Napríklad od The Beatles. Pár komerčnejších nahrávok. Dúfam, že sa ľudom páčia. To naozaj neviem.

Pred pár dňami som robil interview s americkým jazzovým gitaristom Markom Whitfieldom. Hráva na gitarách značky Ibanez, podobne ako vy. Má aj vzácnejšie kusy značky Marchione, s ktorými ale z princípu necestuje. Na cesty používa gitary značky Ibanez. S akými gitarami ste bežne na cestách vy?

To poznám, mám jednu veľmi kvalitnú gitaru Ibanez, ktorú so sebou bežne nenosím. Ale myslím, že keď budem hrať so Stewom Swallowom a Billom Stewartom, prinesiem si ju.

Ktorých päť jazzových albumov je vašich najobľúbenejších?

Neviem to teraz len tak povedať. Možem vymenovať pár albumov, ktoré mám naozaj veľmi rád, ale iste by som na nejaké zabudol. Keď som bol mladý mal som zopár veľmi obľúbených platní. Napríklad Best of Miles Davis od Columbia Records. To bolo ešte pred jeho Bitches Brew, bol to Milesov kvintet. S Herbie Hancockom a Wayne Shorterom. Potom som mal album Arta Farmera Live at the Half Note (1963) s Jimom Hallom na gitare a Stewom Swallowom na basgitare. Potom to duo Jim Hall a Bill Evans a ich album Intermodulations (1966). Z bluesu som zbožňoval nahrávku B.B.Kinga Live At The Regal (1965), Albert King a jeho Born under a Bad Sign (1967). Piatym obľúbeným by asi bol album Johna Coltrana Live at Birdland (1963).   

Okrem vašich bežných projektov, ktoré ste spomínali, máte v pláne nejaké mimoriadne, aké ste ešte doteraz nerobili?

Nič také nemám (smiech). Narýchlo ma nič nenapadá. Budem musieť nad tým porozmýšľať. Budem hrať pár koncertov so spevákom a klaviristom Johnom Clearym. Na to sa naozaj teším. Potom mám pár vystúpení s nemckým triom klaviristu Pabla Helda.

Ďakujem za rozhovor, snáď sa uvidíme opäť čoskoro v Bratislave. Vďaka aj Rudymu Linkovi za sprostrednovanie rozhovoru.

Marián Pavlík