Jazzoví hudobníci sú často zahalení rúškom tajomstva. Nevieme akí sú, čomu sa venujú a čo pre nich naozaj znamená jazz. Pripravili sme pre vás seriál rozhovorov s názvom Jazzová dvanástka, v ktorom sme položili 12 rovnakých otázok slovenským a českým jazzovým hudobníkom. Dnes s mladým saxofonistom Martinom Uherekom.
Tónika
1. Čo je jazz?
Jazz vo svojej podstate vždy predstavoval slobodu, voľnosť a bezprostrednosť prejavu. Paradoxom súčasnosti je, že hádky o tom, čo jazz je, a čo nie, zapríčiňujú toľko negatívnych emócii a strnulosti názorov, že slovo jazz vlastne spôsobuje priamy protiklad toho, čo odjakživa predstavoval.
Preto na túto otázku odpoviem iba otázkou - čo nie je jazz? Tiež sa na ňu nedá skutočne odpovedať.
Myslím, že kým je v hudbe skromnosť a úprimná snaha, je všetko na správnej ceste a táto cesta by nemala byť blokovaná tým, že ju chceme nejako pomenovať. A už dávno sa mi nechce s nikým hádať o slovách.
2. Ste otvorený experimentom spájania jazzu s inými hudobnými žánrami?
Záleží na tom, či otvorenosť experimentom v sebe automaticky predpokladá aj snahu tie experimenty využívať vo svojej hre. Ja som experimentom otvorený, no zatiaľ skôr ako poslucháč, herne ku nim až tak blízko zatiaľ nemám.
Vždy som sa orientoval podľa toho, čo sa mi páčilo a čo bolo môjmu srdcu blízke. A pravda je, že takmer všetko, čo som počúval dlhšiu dobu, sa mi postupne začalo páčiť viac a viac a to sa postupne začalo odrážať v mojej hre. Najprv som mal od rána do večera na ušiach Charlieho Parkera, postupne som sa ale zamiloval do swingu, potom hardbopu, modernejšieho jazzu a dokonca aj free jazzu. V poslednej dobe stále viac a viac sledujem napríklad Roberta Glaspera a jeho moderné projekty - rytmus, ktorý jeho kapela má, podľa mňa v dnešnej dobe pomaly prináša ďalšiu revolúciu v jazze.
Realita vývoja jazzu je, že každý z novších štýlov vznikol určitým spôsobom zo spojenia “staršieho” jazzu a “novšieho” prínosu, aj z iných hudobných žánrov. Aj bebop, aj Glasper experiment.
No na určité veci, štýly sa jednoducho ešte necítim a nedovolím si hrať tak. Aj keď si ich niekedy rád vypočujem.
3. Hovorí sa, že nájsť ten správny nástroj je pre hudobníka prelomová záležitosť. Našli ste ten svoj? Uprednostňujete starší - už hraný, alebo skôr nový nástroj?
Nástroj predstavuje pre hudobníka možnosť, určitý kanál na vyjadrenie. Ja som so saxofónom veľmi spojený a cítim, že je pre mňa ten pravý, pretože cez neho dokážem vyjadriť určité emócie. Ale nikdy som nebol skutočne zdatný na nijakom inom nástroji, takže až tak to neviem porovnať, či by to vždy bol len a len saxofón.
Čo sa týka značky a novosti nástroja - ako veľa saxofonistov povedalo, 90% zvuku je tvoreného hráčom, len 10% ovplyvňuje kvalita a typ nástroja a hubice. Takže myslím, že až také dôležité to nie je. Momentálne mám starý americký tenor Conn New Wonder z roku 1917 a hubicu Otto Link z 50-tych rokov, ale skôr sa snažím nájsť ten správny zvuk v sebe, ako v obzeraní sa po iných nástrojoch.
4. Čo vám beží hlavou počas vášho sóla na pódiu?
Počas sóla nič. Vtedy som úplne prítomný v danom okamihu a nie som schopný rozmýšľať nad ničím. Dokonca sa mi pomaly darí aj odučiť sa sústrediť na to, čo “by som mal zahrať”. Stále viac a viac sa mi stáva, že v momente, keď začnem hrať, tak moja hlava je prázdna, a hudba jednoducho len cezo mňa nejak prechádza a vychádza nástrojom. Nad svojím hraním rozmýšľam vtedy, keď cvičím a myslím, že tak je to správne. Aj Charlie Parker povedal - cvič, cvič, cvič a potom keď vyjdeš hore na pódium, na všetko zabudni a len hraj.
Subdominanta
5. Ako by ste charakterizovali sám seba v troch vetách?
Som večne so sebou nespokojný, túžiaci stále sa zlepšovať.
Som mladý človek a hudobník, ktorý postupne hľadá a nachádza svoje miesto v živote a vo svete.
A stále hľadám niečo nové.
6. Podporuje Vás Vaša partnerka/manželka v jazzovom umení? Chodieva na koncerty?
Nemám ani partnerku ani manželku, ale keď ju mať budem, určite budem rád, keď ma bude podporovať. Hlavne preto, lebo verím, že to obrovské množstvo krásnych vecí, ktoré prostredníctvom jazzu vnímam, dokáže vnímať každý človek, ktorý sa tomu otvorí a je ochotný cítiť a chápať a chcel by som sa s ňou o to deliť.
Tónika
7. Zvládnutie nástroja a obrátený životný biorytmus vyžaduje do istej miery aj dobrú fyzickú kondíciu. Venujete sa zvlášť aj tejto stránke?
Hovorte mi o tom. Hlavným problémom tejto doby je pocit nedostatku času a tým trpím aj ja. Hoci niekedy je to len ilúzia - človek si len musí uvedomiť, čo je pre neho skutočne dôležité a podľa toho svoj život smerovať. A to sa niekedy viac a niekedy menej úspešne pokúšam. Takže sú obdobia, kedy sa športu a relaxu venujem intenzívnejšie a potom opäť v zhone začnem zabúdať a je to zriedkavejšie.
8. Čo podľa vás chýba slovenskému jazzu?
Viac hudobníkov, ktorí majú radi jazz a sú ochotní sa mu poriadne venovať. Bolo by to dobré aj pre muzikantov aj pre poslucháčov. (A tým samozrejme aj viac možností hrania, ktoré dokáže uživiť)
Muzikanti by mali viac motivácie na sebe robiť (kvôli väčšej konkurencii) a mali by väčšiu radosť z hry so stále novými hudobníkmi.
Poslucháči by si mali viac z čoho vyberať a verím, že by si v rozličných tvárach jazzu tak našli toho viac.
Dominanta
9. Poznám vtip: Viete aký je rozdiel medzi XXL pizzou a jazzovým hudobníkom?
Pizza dokáže nasýtiť štvorčlennú rodinu.
Aká je v tomto smere praktická stránka jazzmanovho života?
Človek sa musí živiť tak, ako to ide. Ja som ešte príliš mladý na to, aby som vedel posúdiť, či dokážem seba a neskôr aj rodinu uživiť hraním jazzu. No možností zarobiť si peniaze je v súčasnosti množstvo, aj keď nie sú na prvý pohľad také zreteľné. V tomto vidím budúcnosť v internete a tom systéme, ktorý príde potom.
Subdominanta
10. Vediete alebo chcete viesť svoje deti vedome k hudbe?
Deti ešte nemám, ale podobne ako som hovoril pri partnerke, bol by som rád, keby našli v jazze to čo ja, a boli by schopní z neho čerpať toľko radosti a krásnych emócií, ako ja. Ale ak si nájdu niečo iné, čo im bude dávať to, čo mne jazz, budem ich podporovať na tej ceste!
Tónika
11. Využívate internet na propágaciu svojich hudobných aktivít?
Využívam, aj keď mám stále pocit, že by som toho mohol robiť oveľa viac, na internete je toľko možností, ku ktorým som sa ešte stále nedostal. To je tá dilema - čo by mal hudobník viac robiť? Viac sa venovať hudbe (cvičeniu, hraniu s kapelou, analyzovaním…) alebo tomu, čo mu umožní si hudbou zarobiť a mať kde hrať (PR a reklama, manažment, marketing…)?
12. Ako by ste vysvetlili laikovi, čo je krásne na hudobnom žánri zvanom jazz?
Pustil by som mu nahrávky Ben Websterových balád, Charlie Parkera ako hrá Just Friends, album Kind of Blue, hlavne Blue in Green a nejakých Blakeyho messengerov. A keby nič necítil, tak by som… mu to pustil znovu. :)
Ďakujeme za rozhovor!
P.S. Ak Vás seriál Jazzová dvanástka zaujal, pozrite si odpovede ďalších tridsiatich osobností slovenského a českého jazzu (Seriál Jazzová dvanástka).
-rob-
Foto: Rudolf Baranovič
