Jazzman týždňa: Victor Wooten
Tohto svetoznámeho priekopníka basgitary si dnes predstavíme v trochu inom svetle, ako by sa možno očakávalo. Bezmála 54-ročný rodák z Idaho je totiž oveľa viac ako majstrom štyroch strún a keďže o jeho hre, zvuku i hudobnom diele sa už mnoho popísalo, dnes načrieme do inej sféry jeho obdivuhodnej kariéry.
Victor Wooten je známy predovšetkým vďaka svojej sólovej kariére postavenej na inovatívnom a virtuóznom prístupe k basgitare. Svoje nevšedné umenie ukázal svetu už vo svojom prvom revolučnom sólo albume menom „A Show of Hands,“ v ktorom si na všetkých skladbách vystačil sám, iba s basgitarou v ruke. Jeho sólo kariéra pokračovala ďalšími úspešnými albumami, tentoraz už v sprievode rôznych ansámblov. (Recenziu jeho najnovšieho CD „Trypnotyx“ si môžete prečítať aj u nás.) Victor evidentne miluje filozofiu a jazykovedu a preto v názvoch jeho diel nájdeme rôzne odkazy na múdrosť či mytológiu starých kultúr a slovné hračky (pozri album „Words and Tones“ a jeho inštrumentálnu verziu „Sword and Stone“).
„Viete, väčšina ľudí hrá hlasnejšie, aby upútali niekoho pozornosť, no stíšenie sa je schopné zastaviť výpad býka.“
Práve jazyk ako taký je základným pilierom Wootenovej umeleckej filozofie. „Hudba je jazyk“ je veta, ktorú rád zdôrazňuje a jej posolstvom je, že hudba, rovnako ako bežná reč, je komunikačným prostriedkom s akousi formou gramatiky či slovnej zásoby. Inak povedané, účel a stavebné kamene hudby sú principiálne totožné s jazykom. Ak viete anglicky, najlepšie vám túto problematiku zrejme objasní basgitarista sám vo videu nižšie.
Victor Wooten je zanietený edukátor a je sympatické, že sa o svoje majstrovské vedomosti a skúsenosti rád delí s ostatnými. A tak vznikol jeho Vix Camp, hudobný tábor, v ktorom sa mladí hudobníci, profesionálni hráči a Wooten samotný stretávajú, hrajú spolu a vzdelávajú sa. Basgitarista tvrdí, že začínajúci hudobníci by sa mali dostať do styku s prostredím profesionálov čo najčastejšie. Jeho argument sa zakladá na vyššie spomínanom spojení hudby a jazyka. Deti, rečoví začiatočníci, sa učia rozprávať od dospelých, rečových profesionálov. Tak isto by to malo fungovať v jazyku hudby. (Pre tých, ktorí nemajú možnosť zažiť Victora Wootena ako učiteľa naživo, je tu jeho úspešné DVD a kniha Groove Workshop, ktoré inovatívne, hravo a so správnou dávkou filozofie pristupuje k úlohe basgitary.)
„Hudobníci nepotrebujú, aby im ľudia verili alebo dôverovali. Naša hudba rozpráva svoj vlastný príbeh nezávisle od toho, koľko o nás poslucháč vie.“
Pre tých, ktorých naozaj zaujíma filozofia a myslenie tohto basgitarového génia, je tu jeho kniha „The Music Lesson: A Spiritual Search for Growth“ (duchovné hľadanie rastu, pozn. prekl.). Rozpráva v nej príbeh o mladom hudobníkovi, ktorý chce, aby sa hudba stala jeho životom a aby ten život bol úžasný. Spočiatku sa mu veľmi nedarí, no jedného dňa stretáva excentrického učiteľa. Vydáva sa s ním na duchovnú cestu, na ktorej mu ukazuje, že dary, ktoré hudba dáva, reflektujú tie, ktoré dáva život sám a že každá melódia, fráza a akord majú svoj skrytý význam. Kniha je pútavou muzikantskou sebareflexiou o hľadaní seba samého.
„Dieťa, ktoré sa tvári, že hrá na gitare, nikdy nezahrá nesprávnu notu.“
Mnohí poznajú Victora Wootena ako virtuózneho basgitaristu, ktorý pomocou efektných techník dokáže na pódiu vyrobiť skutočný ohňostroj. Ak však človek vníma jeho hudobné dielo aj cez optiku jeho filozofie a práce edukátora a mysliteľa, nepochybne v ňom nájde skrytú hĺbku, ktorá presahuje efektnosť jeho ultrarýchlych perkusívnych exhibícii.
