Gitarista, ktorý hoci sa dožil iba krátkych 25 rokov, stihol sa za svoju kariéru presláviť ako prvý experimentátor s elektrickou gitarou a zároveň bol jedným z hlavných zakladateľov nového štýlu bebopu. Charlie Christian ako jeden z mála černochov pôsobil aj v sextete klarinetistu Bennyho Goodmana a jeho novátorský sólový štýl hry sa navždy zapísal na stránky jazzových dejín.
Charles Henry Christian sa narodil v meste Bonham v štáte Texas 29. júla 1916, no už ako malé dieťa sa presťahoval do Oklahoma City. Obaja jeho rodičia boli hudobníci a vzhľadom na extrémnu chudobu hrával Charlie už ako mladý so svojimi dvomi bratmi na ulici, aby zarobili peniaze na živobytie. Na základnej škole chcel hrať na tenor saxofón, no učiteľ mu namiesto toho ponúkol trubku. Keďže sa bál, že tá mu zdeformuje peru, rozhodol sa zamerať na baseball.
Hudba však na seba nenechala dlho čakať, okolo roku 1931 začal Charliemu dávať tajné hodiny jazzu gitarista "Bigfoot" Ralph Hamilton a naučil ho improvizovať na tri populárne skladby - Rose Room, Tea for Two a Sweet Gerogia Brown. Vďaka tomu sa v jeden večer Christian odvážil navštíviť jam session v legendárnom klube Deep Deuce, kde si za svoj výkon vyslúžil niekoľko násobné standing ovation. Tu sa Charlie rozhodol zamerať na hudbu plnohodnotne a čoskoro sa stal nielen známym lokálnym hráčom, ale aj významnou hudobnou osobnosťou stredozápadu USA.
Výnimočnosť Christianovej hry spočívala v používaní elektricky ozvučenej gitary, ktorá mala úplne iný a nový zvuk v porovnaní s dovtedajšími akustickými, najmä sprievodnými gitaristami. Práve vďaka ozvučeniu bol schopný zamerať sa na jednohlasné sóla, podobné dychárom - sám Charlie sa vyjadril, že chcel aby jeho gitara znela ako tenor saxofón. Medzi jeho vplyvy patrili najmä improvizácie Lestera Younga a Herschela Evansa a na pódiách sa tak stal plnohodnotným partnerom ostatných sólistov.
V roku 1939 začala Christianova spolupráca s agentom Johnom Hammondom, ktorý ho odporučil priamo kráľovi swingu, klarinetistovi Bennymu Goodmanovi. Ako gitarista sa stal členom Goodmanovho sexteta, po boku černošských spoluhráčov Teddyho Wilsona, Lionela Hamptona a Fletchera Hendersona. V priebehu niekoľkých mesiacov sa jeho plat zvýšil z chabých 2,5 dolárov za noc na 150 dolárov za týždeň a nahrávky s touto kapelou sú považované za jeho najvyhľadávanejšie.
Vo februári 1940 ovládol Christian všetky jazzové a swingové gitarové rebríčky a magazín Metronome ho zaradil do kategórie All Stars. Rovnako o rok neskôr získal ocenenia v rámci Goodmanovho sexteta v novom zložení a zároveň bol ocenený ako sólista. V tomto období zároveň začal navštevovať lokál Minton's Playhouse, kde spolu s ostatnými mladými invenčnými hudobníkmi pomohol stvoriť nový štýl - bebop.
Christianova sláva však netrvala dlho, už v neskorých 30. rokoch ochorel na tuberkulózu a onedlho bol prvý krát nakrátko hospitalizovaný. V lete 1940 na chvíľu vynechal koncerty s Goodmanovou kapelou, no už v septembri sa vrátil do New York City. O niekoľko mesiacov bol Charlie opäť ponorený v hektickom muzikantskom životnom štýle a preto sa jeho zdravotný stav znovu zhoršil. V júni 1941 jazzovú scénu opustil natrvalo, aby sa liečil v sanatóriu na Staten Island. Hoci podľa správ od známych a dokonca aj tých uverejnených v časopise Down Beat sa jeho zdravotný stav zlepšil, nakoniec chorobe 2. marca 1942 podľahol.
24 rokov po svojej smrti bol konečne právom uvedený do Jazzovej siene slávy časopisu Down Beat. Na ocenenie vo svojom rodnom meste Oklahoma Hall of Fame stále čaká.
Zdroj: wikipedia.org
Autor: Martin Uherek
