Indický hurikán John McLaughlina

John McLaughlin & Remember Shakti, 17.11.2013, Konzerthaus, Viedeň

Susedná Viedeň zažila oslavu prepojenia hudobných kultúr východu a západu. Pod sloganom Celebrating 40th Anniversary of Shakti prišiel do Konzerthausu legendárny gitarista John McLaughlin s medzikontinentálnym projektom Remeber Shakti.

Anglický gitarista John McLaughlin má bezpochyby isté miesto na chodníku slávy legiend jazzu. Jeho nezameniteľnú gitaru nájdeme na povestnom Davisovom albume Bitches Brew, medzinárodná kapela Mahavishnu Orchestra zas definovala hudobnú škatuľku jazz fusion. A do tretice je tu zoskupenie Shakti, ktoré unikátne prepojilo dva rozdielne hudobné svety západu a východu.

Šakti označuje v hinduizme ženskú tvorivú energiu, ktorá sa aktívne podiela na existencii celého vesmíru.

Odpovede na základné otázky života a vesmíru hľadala hippie mládež vo východných filozofiach, náboženstve a aj hudbe. Spolu s Carlosom Santanom sa stal John McLaughlin žiakom duchovného vodcu Sri Chinmoya a získal meno Mahavishnu. V roku 1975 dáva spolu s indickými hudobníkmi dohromady zoskupenie Shakti, ktoré originálne stmelilo nielen západnú a východnú kultúru, ale aj rozdielnu hudbu severoindickú Hindustani a juhoindickú Karnataka. V roku 1997 dochádza k reinkarnácii zoskupenia pod názvom Remember Shakti.

Takmer štyridsať rokov po svojom zrode je Shakti netrpezlivo očakávaná vypredaným viedenským Konzerthausom. Za reprodukovaného monotónneho zvuku alikvotného dronu prichádzajú na pódium hudobníci. Postupne sa usádzajú do sukhasany (pre našinca turecký sed), pripravujú si nástroje, dolaďujú, všetky zvuky zapadajú do meditatívneho úvodu. Z neho nás ale rýchlo preberie odpálená Laughlinova rytmicko melodická gitarová téma. Pridávajú sa perkusie, mandolína a spev, a my zisťujeme, že sedíme v nezastaviteľnom vlaku. Siahodlhé témy v nespočítateľných nepravidelných rytmoch sa nesú sálou v neuveriteľnom tempe. Majstrovský rytmizačný spev Shankar Mahadevana znie v unizónach s mandolínou a gitarou, doprevádzaný melodickými perkusiami, v improvizáciach založených na prísnych hudobných štruktúrach rága a rytmických cykloch tála.

Intro nasledujúcej skladby patrí zvukom elektrickej mandolíny. Plačlivé glissandá popierajúce pritomnosť pražcov na nástroji vyludzuje virtuózny U. Srinivas. McLaughlin sa pridáva hypnotickým riffom starej mahavišnáckej skladby Lila’s Dance, ktorá prechádza do kompozície Ma No Pa. Jej autorom je jediný pôvodný člen Shakti, fenomenálny hráč na tabla Zakir Hussain. Priebeh skladby sa nesie v duchu takmer rovnakého scenára celého večera – od intímneho úvodu po dych berúci guľometný záver.

Na prekvapenie rakúskeho publika predstavuje McLaughlin kapelu plynulou nemčinou. Sedemdesiat jeden ročný angličan s americkým úsmevom a indickým habitom pôsobí medzi spoluhráčmi ako ozajstý guru. Večer však ukáže, že hudobným guru môže byť ktokoľvek z nich.

Po pomalej, až bluesovej téme skladby Bridge of Sighs prichádza jeden z vrcholov večera. Perkusionisti V. Selvaganesh a Zakir Hussain nás zasväcujú do tajov speváckej majstrovskej techniky konokol. Je to juhoindické umenie perkusívnej vokalízy. Hudobníci sediaci oproti sebe na opačných stranách polkruhu začínajú najprv spolu voľne „debatovať“. Diváci sa bavia na bezslovnej „hádke“, rytmické „tém takademe tá“ sa ozýva celou sálou za výraznej gestikulácie oboch hudobníkov, doplnené vtipným nemeckými vsuvkami ako „alles klar“. Zrýchlujúca sa komunikácia prezrádza neuveriteľné majstrovstvo artikulácie a timingu. Vygradovanie prichádza už v spoločnom rytmickom paterne skladby La Danse Du Bonheur a vo vrchole sa pridáva celá kapela.

To, že prepojenia hudobných kultúr je vzájomné, nám prezrádza skladba Anna. Zakir Hussain hrá na tabla „americký“ groove, neváha použiť aj činel. Supersonický súboj mandolíny a gitary sa odohrá v kompozícii 5 in the morning 6 in the afternoon. Skromne až chlapčensky vyžarujúci U. Srinivas posúva technické hranice mandolíny a je minimálne rovnocenným partnerom Laughlinových bleskurýchlych gitarových zbehov.

Pomalá balada Lady L prináša emotívny čistý spev Shankar Mahadevana. Clivá melódia s efektným delayom a bezvibrátovým spevom pôsobí ako ópium po smrštiach energie predchádzajúcich skladieb.

Bluesový riff záverečnej skladby prechádza do sólových vystúpení oboch perkusionistov. Za vizualizačného tlieskania a ukazovania začiatkov rytmických cyklov ostatnými hudobníkmi predvádzajú svoje virtuózne majstrovstvo Zakir Hussain na tabla a V. Selvaganesh na perkusie kanjira, ghatam a mridangam. Standing ovations pokračujú aj po vytlieskanom prídavku Giriras Sudha.

Čo dodať? Zažili sme vodopád energie hudby z iného sveta, ktorá skúma do detailov možnosti melódie a rytmu a nerieši harmóniu. Zoskupením Shakti sa podarilo John McLaughlinovi obohatiť náš hudobný svet o nepoznané a nevídané.

Ilustračné foto: Sven Hoffmann, Susanna Millman

Peter Baláž