CD: John McLaughlin & 4th Dimension - Now Here This

CD: John McLaughlin & 4th Dimension - Now Here This
Miroslav Bachura

Časy experimentov a invenčnej vynaliezavosti má už John McLaughlin, zdá sa dávno za sebou. Britský gitarový virtuóz, člen generácie „Milesových detí“  a zakladateľ kolosu Mahavishnu Orchestra si už niekoľko rokov spokojne pochoduje po známych chodníčkoch. Dôkazom toho je i nový album s názvom Now Here This, ktorý nahral so svojou skupinou 4th Dimension.

 

Kapela v zložení John McLaughlin (gitara), Gary Husband (keyboard), Mark Mondesir (bicie) a Etienne Mbappe (basgitara) ostala aj na novej doske verná nadupanej inštrumentálnej fúzii jazzu a rocku. Charakteristickými črtami 4th Dimension ostáva výbušná rytmika, rozsiahle kompozície, technická vycibrenosť a samozrejme, výrazná gitara. Oproti predchádzajúcemu albumu To the One však dostal sound skupiny drsnejšiu rockovejšiu patinu.

 

Dosku otvára skladba Trancefusion, klasická „mclaughlinovka“ – rýchla, virtuózna, plná rytmických zvratov, disonantných figúr a sól. V podobnom duchu sa nesú aj Riff Raff, Call & Answer či silne bluesová Echoes from Then. Práve v týchto vypaľovákoch skvele vyniká fungujúca rytmika. Bicie majú príjemný plastický zvuk, spolu s Mbappeho basou otvárajú McLaughlinovi takmer neobmedzené možnosti. Niekto by mohol namietať voči miestami prílišnej pretechnizovanosti gitarových partov, to by sme však museli dať mínus celej McLaughlinovej kariére :).

 

Citlivejšie duše kapela poteší príjemnými jazzovými baladami Not here not there či Wonderfall. V druhej menovanej McLaughlin dokonca ustupuje do úzadia a takmer celú skladbu vhodne prenecháva duetu basgitara – klávesy. V pomalších kompozíciách vyniká cit pre harmóniu i uvoľnená nálada celého albumu. Pokojnejším tempom sa nesie i predposledná Guitar love. V nej sa však skupina dostáva z jazzových polôh do teritória art-rockových velikánov.

 

Summa summarum, Now here this s prehľadom dorovnáva latku nastavenú predchádzajúcimi McLaughlinovými doskami. Maestro sa však už „na staré kolená“ očividne o žiaden revolučný počin nepokúša. Hudobníci sa bavia, producent odviedol kus dobrej práce. Fanúšikov poctivého chytľavého jazz-rocku album isto zabaví.

 

Miroslav Bachura

 

 

 

Ďalšie články

Ambientný ľadovec Petra Uhera
Domácich hudobníkov s progresívejším prístupom k jazzu pribúda a patrí k nim aj prešovský gitarista...
Poznáte toto Spojenie?
Skladateľ a multiinštrumentalista vo sfére ambientnej hudby – dramaturg, skladateľ, textár a...
Slovensko-nórske Spevy v európskom TOP 20
Album „Spev“ slovensko-nórskeho zoskupenia Building Bridges, ktorého ústrednou postavou je...
Džezáky plné vďaky
Keď pred niekoľkými týždňami ohlásili Bratislavské jazzové dni program aktuálneho 49. ročníka,...