Nik West v Porgy & Bess: 'It's funky, baby!'

Obyčajne nemám vo zvyku využívať „americké“ frázy aby som niečo expresívne vyjadril, tu sa však inak nedá a v podstate celý koncert Nik West sa niesol v duchu manifestu, ktorý znie jednoducho, úderne, stereotypne, pre niekoho možno trápne, ktorý bol ale nakoniec niekoľko krát na koncerte zvolaný a síce: „It's funky, baby“. 

Porgy & Bess, 14.03.2017 

Na BJD sa zaužívalo odľahčiť ťaživosť jazzového existencializmu vždy aspoň jedným tanečným prievanom a v tomto ohľade nie je Bratislavské pódium výnimkou. Aj v Porgy sa tak v rámci recyklácie a sezónneho sťahovania hviezd po kontinentoch ukázala s náznakmi jari na modro rozkvitnutá princova dáma. Pre tých ktorým zostalo toto adjektívum nejasné, len uvádzam, že Nik West sa do povedomia svetovej hudobnej obce dostala spoluprácou s legendárnym Princeom (a jeho odchod z tohto sveta nás plne oprávňuje ho tak pomenovať). V podstate by sa celá recenzia dala zhrnúť do opisu návodov akými sa kapela pod taktovkou tejto basgitaristky snažila zabaviť publikum. Možno sa zabávali na pódiu aj sami hudobníci, lenže toto si vzhľadom na profesionalitu nacvičenej choreografie a marketingu správania sa ľudí z kolotoča zábavného priemyslu v USA nedovolím tvrdiť. Iste nie je to párty fabrika z Vegas ako Earth, Wind and Fire, ani cirkus extravagancie ako v Clintonovej „Funkadelii“, ale esencie oboch sa v utorkový večer v Porgy dali vystopovať.

Dramaturgia koncertu bola vystavaná prehľadne a účelovo. Navodenie atmosféry prebiehalo defilovaním hudobníkov pri groovujúcom rife, postupne od razantného RJ Norwooda, cez gitaru Huble Wanga, výborné klávesy Cliftona Williamsa, nástup dvoch vokalistiek až nakoniec, síce nie teatrálne z dymového oblaku ale predsa len, v akejsi hviezdnej maniere dokráčala na pódium neprehliadnuteľná Nik. Nebol som na tohtoročných BJD a videl som ju teraz po prvý krát, takže neviem porovnať, ale jej inštrumentálny výkon u mňa zaostal za očakávaním. Podobný dramatický scenár, kedy sa odkrýva skladačka hudobníckych schopností ich prínosom do muzikálneho organizmu, logicky predpokladá gradáciu smerom k hlavnému protagonistovi. Aj spevák prichádzajúci na pódium až v čase kedy sa kapela už pevne usadila v téme skladby má svojim hlasom prinášať charizmatické skompletizovanie kompozičného spektra. Od basgitaristky a leaderky kapely nastúpenej v rýchlo uháňajúcom „funky train“, zas automaticky očakávam smršť bublajúcej melódie a praskanie slapujúcich strún. Nestalo sa a vrcholom pre mňa zostal výkon Cliftona Williamsa, ktorý neraz v moog móde preberal basové linky a vôbec výbore fungoval ako stmeľovač. 

Určite Nik nemožno uprieť jej šarm na pódiu a samozrejme aj hudobnícke kvality. Som si istý, že Prince si mal z čoho vyberať a že vedel čo si vyberá. Koncert v Porgy to len akosi nedal najavo. Ako som spomenul z vystúpenia som skôr dešifroval diskotékový design 70 rokov a štylistickú citáciu iných vlasových a odevných exhibicionistov. Trocha nostalgicky mi chýbala, priznám sa viac očakávaná, príchuť majstra sofistikovanej noblesy, dráždivej tajomnosti a muzikálnej mystifikácie. Isteže nie je cieľom a nebolo by správne vykrádať a nekriticky napodobňovať Princea a Nik aj snahu po odpútaní sa a osamostatnení dáva jasne najavo. Ale aj napriek tomu, že koncert to bol skutočne veľmi zábavný, vibrácie pozitívne a „Baby“ išlo fakt o čistokrvné funky, aj tak po tomto koncerte neviem kto vlastne Nik West je a aká je jej originálna a najosobnejšia hudobná tvár.

--------------------------

Nik West: basgitara, spev

Hubble Wang: gitara, vokál

Clifton Williams: keyboards, vokál 

RJ Norwood JR: bicie

Nichelle West, Amber Sauer: vokály

-------------------------- 

Text a fotografie: Miroslav Haľák / halak.miro@gmail.com