V rokoch 2019 a 2020, teda v čase rakúskej vládnej krízy a následne počas osláv založenia prvej republiky, vyslovil (a ďalej rozvíjal) rakúsky prezident Alexander Van der Bellen výraz „elegancia ústavy“. Pri uvažovaní nad hudbou austrálskeho tria Trichotomy mi spojenie ich CD "To Vanish" s pojmom elegancia prišlo nevyhnutné.
Vkusná a pozoruhodná je aj produkcia zostavy Trichotomy, ktorú tvoria klavirista Sean Foran, bubeník John Parker a kontrabasista Samuel Vincent. Kto sa aspoň trochu venoval znakovým teóriám, tomu je pojem trichotómie známy. Som si plne vedomý toho, že asi nie mnohým sa to, čo nazývame semiotika, stalo obľúbenou metodickou pomôckou k vysvetľovaniu komunikačných javov okolo nás, no mňa doslova opantala. Preto automaticky a s nadšením pri názve Trichotomy začínam rozuzľovať možné aj nemožné súvislosti, medzi tým čo asi spája toto hudobné teleso s mojou obľúbenou teóriou. Hoci odpoveď bude najskôr veľmi pragmatická a síce, že ide o popis skutočnosti trojčlenného obsadenia kapely, aj napriek tomu sa v mojej fantázii otvárajú dvere do sfér, v ktorých hudobníci vedomí si intelektuálnej závažnosti zvoleného pojmu programujú hudbu podľa jej referenčnej povahy s prihliadnutím na funkciu hudobných znakov komunikovať komplexné obsahy.
Trichotomy sú u protinožcov neprehliadnuteľní, produkujú už od roku 2009, kedy im vyšiel prvý album "Variations". Odvtedy vydali niekoľko projektov s rozličnými spoluprácami. Ich hudba síce experimentuje so zvukovými možnosťami akustického tria, no vždy zostáva v spektre harmonických štruktúr. Melodická čitateľnosť kompozícií v prevažnej väčšine z pera klaviristu Seana Forana je výsledkom lyrického prístupu v ktorom sa minimalistický hlavný motív variuje v efemérnych ozvenách. Táto pulzácia v kvalitnom zvukovom prevedení plynule a bez zvyšku vypĺňa plochu skladby. V prípade albumu "To Vanish" (Earshift Music) nie je dôvod analyzovať jednotlivé skladby, keďže atmosféra albumu je skôr konceptuálna, riadiaca sa myšlienkou sekvenovania a následného multiplikovania tonových nuáns. Korpus hudby tejto austrálskej skupiny je až telesne hmatateľný. Každý dotyk strún a membrán nástrojov fyzicky cítime a dokážeme ich kvality a rozdielnosti od seba precízne odlíšiť, pretože ich rozmiestnenie v objeme hudobného priestoru je kultivovane a citlivo rozmiestnené. Ide o vskutku ladné plynutie hudby, ktorá ako vlny na vodnej hladine sledujú tvar pôvodného miesta narušenia jej povrchovej integrity. Vlnenie od miesta, na ktorom iniciačne rozozvučali svoje nástroje páni z Trichotomy je meditatívne, kontemplatívne a zároveň dynamicky výživné. Dovolím si preto pomenovať tento projekt ako „elegantná trojčlennosť“, v ktorej každá časť a každý nástroj vedia, akú úlohu majú plniť, aby to vlnenie plné esteticky príťažlivých informácií, teda tá komunikácia prostredníctvom rezonovania krásnych znakov hudby, bola čo najefektívnejšia. Mám rád semiotiku a mám rád jazz a preto týchto Austrálčanov dávam do pozornosti poslucháčom a promotérom na našej jazzovej scény.
Autor: Miroslav Haľák
