Duch Waynea Shortera tu ostáva navždy

Nedávny odchod hudobného velikána Waynea Shortera sme už reflektovali v dvojici rozsiahlych textov (pozri tu alebo tu), no napriek všetkému sa k nemu vraciame. Svoj pohľad na život a dielo priekopníka saxofónovej hry a jazzovej kompozície ponúka jeden z jeho obdivovateľov – saxofonista Nikolaj Nikitin.

Odišiel velikán, hudobný „Grandmaster“, ktorý sa stal absolútnou autoritou pre všetky nasledujúce generácie jazzmanov na svete. Svojou prirodzenou charizmou a magickou aurou šíril okrem hudby aj múdrosť, pokoru a bol držiteľom kľúča k tajomstvu jazzovej improvizácie. Wayne Shorter bol priekopníkom v mnohých smeroch. Vo svojom svete nepoznal hranice ani stereotypy. Jeho myslenie bolo vždy postavené na tolerancii a humanizme. Počas kariéry dokázal spájať amerických a európskych hudobníkov a už v 80. rokoch minulého storočia mal v kapele dvojicu hudobníčok: Renee Rosnes a Terri Lyne Carrington. V súkromnom živote zažil slávu aj ťažké rodinné tragédie. Vytváral a menil smery v hudbe od konca 50. rokov 20. storočia, od autorského štúdiového debutu („Introducing Wayne Shorter“, 1960), až do posledného momentu...

Osobnosť Waynea Shortera najlepšie vystihujú citáty Milesa Davisa v jeho legendárnej autobiografii (Quincy Troupe, Miles Davis – The Autobiography, 1989). Na stránkach tejto knihy by sme našli len málo osobností, ku ktorým Davis vzhliadal s takým rešpektom a pokorou, ako práve k Shorterovi.

„Wayne Shorter odišiel z Jazz Messengers. Zavolal som Jackovi Whittemorovi a povedal mu, aby zatelefonoval Wayneovi. Medzitým som však v kapele oznámil, aby mu tiež zatelefonovali, pretože sa im rovnako páčilo, ako hrá. Takže mu stále zvonil telefón a všetci mu opakovali ako by veľmi chceli, aby sa pridal ku kapele. Keď mi napokon zavolal naspäť, povedal som mu, že ho čakáme. Samozrejme že dorazil, pretože som mu poslal letenku do prvej triedy, takže mohol priletieť vo veľkom štýle. Tak veľmi som ho chcel.“

V ranej tvorbe bol Shorter silno poznačený hardbopom a hrou Colemana Hawkinsa, Sonnyho Rollinsa či Johna Coltrana. Už v zostave Jazz Messangers Arta Blakeyho však prichádzal s kompozíciami, ktoré vybočujú z bežného rámca repertoáru tejto kapely. A potom, od roku 1964, prišlo obdobie Davisovho druhého kvinteta (Miles Davis Second Great Quintet).

„Čo sa týka Wayneovej úlohy v kapele – konceptualizoval všetky tie hudobné nápady jednotlivých členov. Wayne bol spočiatku známy ako hráč otvorených foriem, no keď potom hral dlhé roky s Artom Blakeym a stal sa umeleckým vedúcim Jazz Messengers, štýlovo ho to posunulo späť. Chcel hrať voľnejšie ako v Jazz Messengers, no zároveň nemal potrebu byť úplne mimo. Wayne bol vždy človek, ktorý experimentoval s formou, nie ako niekto, kto robil 'free' bez formy. Preto som si myslel že je absolútne perfektný pre to, kam som chcel svoju hudbu dostať. Medzi ľuďmi čo som poznal, bol Wayne v tej dobe jediným, ktorý komponoval rovnako ako Bird. Jediný! Bolo to v spôsobe, akým reflektoval rytmus. (...) Keď prišiel do kapely, všetko sa začalo hýbať dopredu a ísť omnoho rýchlejšie.“

V 60. rokoch Shorter nahral niekoľko zásadných akustických albumov („Second Genesis“, „Wayning Moments“, „Night Dreamer“, „Et Cetera“, „The Soothsayer“, „JuJu“, „The All Seeing Eye“, „Speak No Evil“, „Adam’s Apple“, „Schizophrenia“, „Super Nova“), ktoré vychádzajú z podobných tvorivých princípov, ako to bolo u Milesa Davisa. Shorter úzko spolupracoval s Herbiem Hancockom (priateľstvo a spolupráca vytrvali do konca jeho života) či s Freddiem Hubbardom, prizýval nových spoluhráčov a experimentoval s väčším obsadením.

„Wayne tiež priniesol určitú zvláštnosť v práci s hudobnými pravidlami. Keď to nešlo inak, tak ich porušoval, ale vždy to malo nejaký hudobný zmysel. Chápal, že sloboda v hudbe znamená poznanie pravidiel, aby sme si ich mohli prispôsobovať podľa potreby. Wayne akoby sa stále vznášal na svojej vlne, obiehal okolo vlastnej planéty. Všetci ostatní v kapele chodili po zemi. V mojej kapele mohol robiť veci, ktoré u Arta Blakeyho robiť jednoducho nešlo. U mňa ako skladateľ úplne rozkvitol. Preto tvrdím, že tým, ako aranžoval svoje kompozície, ktoré sme nahrávali, bol pre kapelu intelektuálnym hudobným katalyzátorom.“

V období vydania Davisovho albumu „Bitches Brew“ prichádzajú rané 70. roky a s nimi fusion. Shorter spolu s Európanmi Joeom Zawinulom a Miroslavom Vitoušom zakladá legendárne zoskupenie Weather Report (1970–1986). Tvorbou tejto zostavy sú poznačené aj Shorterove albumy v štýle fusion z 80. a 90. rokov. Koncom 90. rokov opäť spojil svoje sily s Herbiem Hancockom, spoločne sa vydali na turné s duom 1+1. Pod rovnakým názvom vyšiel v roku 1997 aj album, za ktorý autori dostali cenu Grammy.

Počiatkom nového milénia bol Wayne Shorter opäť pri kormidle smerovania súčasného jazzu so svojím novým kvartetom s Danilom Perezom, Johnom Patituccim a Brianom Bladeom – vždy obklopený tými najlepšími z mladej generácie. S touto virtuóznou akustickou zostavou uplatňoval Shorter všetky svoje tvorivé improvizačné techniky a tiež prácu s otvorenou kompozíciou. Level interakcie kapely sa stal inšpiráciou pre súdobé jazzové formácie. Albumy boli prevažne záznamom živých vystúpení, vrcholom ostali spolupráce kvarteta s komornými a symfonickými orchestrami („Footprints Live!“, „Beyond The Sound Barrier“, „Without a Net“, „Emanon“). V roku 2003 vyšiel štúdiový album „alegría“, reflektujúci predošlé obdobia a experimenty s väčším ansámblom. V posledných rokoch života už aktívne nehral a spolu s Esperanzou Spaldingovou pracoval na opere Iphigenia, čo zachytáva film Zero Gravity. Shorter popri svojej sólovej kariére spolupracoval so zásadnými s osobnosťami či kapelami aj v iných žánroch: Joni Mitchell, Carlos Santana, Tina Turner, Rolling Stones...

„Vždy hovorím, že hudba je kvapôčkou v oceáne života. Dávno mi ktosi povedal, že nástroj, nech hráte na akomkoľvek nástroji, je prostriedkom vášho bytia vo svete.“ Píše sa rok 2023 a Wayne Shorter odchádza v úctyhodnom veku 89 rokov. Zanechal po sebe kompozície, ktoré predstavujú míľniky jazzovej hudby a sú súčasťou repertoáru každého jazzového hudobníka, nahrávky, ktoré patria medzi najväčšie poklady fonotéky moderného jazzu, a generácie hudobníkov, ktorých vychoval alebo ovplyvnil a ktorí dnes nesú štafetu ďalej. Duch Waynea Shortera tu ostáva navždy.

Z citátov Waynea Shortera:

„There are colors we can't see, but they're connected to the ones we can, There's a connection between everything…“

„My perspective on life is now to try to play music that reflects that life and death are part of the same coin. And to know about life, we must really examine the function - like death. Life tells you a lot about what death is, not what people say it is.“
 

„I always say that music is a small drop in the ocean of life. I was told a long time ago that your horn, or whatever instrument you play, is a means to be in the world.“
 

„It's up to the person who's being creative to find ways to emerge and shake up the world of wealth.“
 

(www.brainyquote.com/authors/wayne-shorter-quotes)

Autor: Nikolaj Nikitin