CD Perforomances: Vzrušujúci výlet skrz tvorbu Ľuboša Šrámeka
Klavirista, skladateľ, aranžér, pedagóg a producent Ľuboš Šrámek patrí k jedným z najvyťaženejších hudobníkov na našej jazzovej scéne. Nielen ako klavirista, ale aj ako producent, skladateľ a hlavne aranžér. Šrámek patrí v posledných rokoch k najvyhľadávanejším aranžérom na našej hudobnej scéne. Nemá problém úspešne zasadiť svoju hudobnú predstavu do rôznych žánrov. Aj preto bolo pre mňa veľmi vzrušujúce zistenie, že Šrámek opäť predstaví svoj autorský album.
Doska "Perforomances" sa pripravovala okolo jedného roka. Ako sa píše v popise, nahrávalo sa vo Viedni, Bratislave, ale aj v New Yorku. Na albume okrem Šrámeka v polohe aranžéra, skladateľa a klaviristu, figurujú ďalšie zaujímavé mená – Nikolaj Nikitin, Štefan „Pišta“ Bartuš, Dušan Novakov, David Hodek, Juraj Griglák, Erik Rothenstein, Ondrej Juraši, Mucha Quartet, JD Walter a mnohí ďalší. Pestrá zostava pozvaných sidemanov bola výborným „ťahom“ lídra. Aj tento faktor zabezpečil sviežosť, invenciu a zmenu zvuku v jednotlivých „trackoch“ tohto CD.
Album je bohatý nielen na rôzne známe postavy a hudobné telesá našej a zahraničnej scény, ale aj samotná hudba je nesmierne pestrá a svieža. Nahratých je tu dokopy 10 skladieb. Jednotlivé témy majú spoločný fundamentálny rukopis, ktorý je pre Šrámeka typický, to však neznamená, že by všetky skladby zneli podobne a jednoliato. Okrem lídra na CD particpujú aj skladby iných autorov. Okrem toho Šrámek veľmi citlivo a nápadito strieda jednotlivé obsadenia. Úvodná „Opening Funfare“ znie veľmi otvorene, moderne. Okrem Hodeka na bicích, Grigláka na basgitare a lídra na klavíri, tu znejú aj „sláky“, flauta a trúbka, ktoré však znejú iba krátko, akoby iba jemne „dochucovali“ zvuk klavírneho tria. Od prvých tónov je tu počuť veľký vplyv moderných ruských skladateľov klasickej hudby. Šrámekov prístup k harmónii je unikátny, svojský a veľmi zaujímavý. Napriek zložitým harmonickým postupom a disonanciám však jeho aranžmány podľa môjho názoru nezachádzajú do extrémov, ktoré by zneli nelogicky či absurdne. Šrámek jednoznačne vie, čo robí a prečo to robí. Ide o vyzretého umelca s jasnou zvukovou predstavou a koncepciou.
V nasledujúcej téme,"Man", ktorú zhudobnil Nikolaj Nikitin. Cítiť kompozičný vplyv Billa Evansa, Clarea Fischera a Herbieho Hancocka. Krásna lyrická melódia je podporovaná plynúcim harmonickým rytmom. Šrámek ako klavirista ma vždy fascinoval svojim jemným „touchom“, ktorý je unikátny nielen v našich stredoeurópskych končinách. Jeho improvizácie majú svoju výstavbu a logickú gradáciu, ktorá zabezpečuje, že nejde o dlhé „jam sessionové“ hranie, ale o výstižné a štýlové sóla. Jeho brilantná technika, práca s dynamikou a neuveriteľný „timing“ v spojení s moderným výberom tónov odkazujúci na Chicka Coreu, Davea Kikoskiho či Clarea Fischera, z neho robia minimálne európsku špičku vo svojom odbore.
Na CD nechýba ani jazzový štandard - Gershwinovka „I Loves You Porgy“ znie výnimočne. Aj tu sa prejavila Šrámekova silná imaginácia, zmysel pre farbu a celkový „sound“ – spojenie Rothensteinovho barytónu so sláčikmi a spevom Anity Soul, vyšlo na výbornú. V Nikitinovej „Hu Man“ sa posúvame do „straightaheadovejšej“ polohy, ktorú si hudobníci naplno užívajú. „Sam Loius“, venovaná Šrámekovým dvom deťom je obohatená o krásne hlasy Samuela Hošeka a Kristíny Mihaľovej. Téma ma „ťahavý“ charakter plný rytmicko-harmonických zmien a prekvapení, ktoré v celku znejú ako malá jazzová suita. Veľmi sa mi tu páči spojenie sláčikov a drevených dychových nástrojov. Tieto farby zabezpečujú teplo a kontrast ku klasickému klavírnemu triu. V rámci témy sa objaví aj citácia staršej Šrámekovej skladba „Lullaby Of Kirkland“.
„Autumn“ ako spoločný kontrafakt, alebo skôr voľná parafráza Nikitina a lídra na jazzový štandard „Autumn Leaves“ znie pomerne „free“. Uvoľnený prístup pripomína koncept dua Wayne Shortera a Herbieho Hancocka. Tentokrát tu kapela znie v akustickom kvartetovom obsadení, spolu so „sopránkou“ Nikolaja Nikitina. Rovnako tomu je aj v autorskej Nikitinovej bluesovej dvanástke „Flow Blues“. Šrámek v týchto dvoch skladbách potvrdil, že aj v mainstreamovom jazze je doma – učebnicové bopové linky, frázy v štýle Theloniou-a Monka, Chicka Coreu, Wyntona Kellyho či McCoya Tynera sa spájajú v jeden logický celok.
Deviata „The Mist“ prechádza do hlbokých, povedal by som filozoficky a koncepčne náročnejších polôh, ktoré ukazujú autorkinu kompozičnú hru s disonanciou, temnotou a napätím. Téma je kompozíciou našej flautistky a skladateľky Sisy Michalidesovej. Text pre Petra Adamova a Lindu Ballovú zložil Peter Konečný.
Záverečné „Čierne Barany“ ilustrujú spojenie jazzu, klasickej hudby spolu s funkom, grooveom, popom a hip-hopom. Nakoľko aj s týmito žánrami má Šrámek mnohé skúsenosti, som veľmi rád, že zaradil aj takéto „nóvum“ na svoje CD. Skladba totiž znie podľa mňa veľmi vydarene.
Album „Perforomances“ je nesmierne zaujímavým hudobným dielom, ktoré zobrazuje hudbu jedného z našich majstrov. Ľuboš Šrámek na tejto doske predstavuje svoj vlastný „sound“ a rukopis v tých najrôznejších polohách - od konkrétnych – „makro“ vecí, cez „mikro“, až po „nano“ – maličké detaily, ktoré sú však pre zvuk jeho hudby veľakrát rozhodujúce. Na CD spolupracujú s lídrom mnohí výnimoční umelci z domova aj zo zahraničia, ktorí prispeli svojim skladateľským, alebo hráčskym vplyvom.
"Doska" môže slúžiť ako nesmierna inšpirácia pre jazzového hudobníka, ale aj ako dôkaz toho, že jazzmani nie sú ortodoxnými hudobníkmi, ktorí sa venujú iba jazzovému „mainstreamu“, ale práve naopak, majú prehľad v súčasnej „contemporary music“, ktorú na našej scéne úspešne a kvalitne prezentujú. „Performances“ by nemalo chýbať v prehrávačoch každého hudobníka, alebo fanúšika modernej improvizovanej hudby, ktorý chce mať prehľad v aktuálnej tvorbe našich domácich umelcov.
Dávid Oláh
