Časopis s novým jazzovým outfitom

Už je tomu raz tak: panta rhei – všetko plynie, všetko sa mení a nebude tomu inak ani v printovom médiu primárne zameranom na klasickú hudbu. Napriek pôvodnej hudobnovážnej problematike sa jazzový obsah objavoval na stránkach časopisu Hudobný život pomerne často. A omnoho frekventovanejší výskyt jazzových tém sľubuje posilnenie redakčného tímu o vynikajúceho propagátora a zanieteného jazzmana Juraja Kalásza!

Analytické Hudobné dielne, recenzie albumov domácich jazzmanov či fundované rozhovory z pera kontrabasistu Juraja Kalásza nachádzali čitatelia na stránkach Hudobného života najmä počas posledných dvoch rokov. Bratislavský rodák sa však jazzovým transkripciám, analýzam či publicistike venuje už dlhšie obdobie. Pôvodne vyštudovaný strojný inžinier dlhodobo organizuje bratislavské jamsessions, v rámci ktorých majú mladí jazzmani možnosť priamej konfrontácie so staršími kolegami. Podnetom k týmto bohumilým aktivitám bolo jeho niekoľkomesačné pôsobenie v legendárnom krakovskom Jazz Clube u Muniaka, kde mal Kalász pred koncom milénia možnosť hrať s poľskou i svetovou elitou.

Jeho dlhoročným pódiovým partnerom na spomínaných jamsessions je najmä klavirista Gabriel Jonáš a podujatia aktuálne prebiehajú v Kafe Scherz na Palisádach. Okrem toho uverejňuje Kalász na svojej webstránke jamsession.sk transkripcie legendárnych jazzových sól, množstvo rád a návodov ako cvičiť a vlastné prepisy desiatok liniek kontrabasových velikánov. Novinkou sú jazzové eseje obsahujúce množstvo osobných reminiscencií na významné domáce osobnosti, ale aj analytický pohľad na ich kompozičné či aranžérske myslenie. Z plánovanej desiatky je doteraz sprístupnená trojica osobností (Martin Ďurdina, Ľubomír Tamaškovič a Ladislav Gerhardt) a je to skutočné podnetné, hoci miestami ťaživé čítanie.

Laureát Ceny Ladislava Martoníka sa stal členom redakcie Hudobného života a hneď septembrové vydanie časopisu naznačuje, že to bol vynikajúci krok. V rozhovore s Erikom Rothensteinom preberá jeho aktuálny projekt „Schumann Resonance“, ktorý odráža Rothensteinov záujem o kultúru hraničných regiónov a stretov veľkých kultúr ako napríklad Balkán či Andalúzia. Kalász ponúka aj sériu pohľadov na učebnicu Ondřeja Štveráčka „Jazzová improvizace a technika hry na saxofon“ a v krátkej úvahe sa zamýšľa nad tým, prečo sa zo súčasného jazzu vytráca swingové cítenie.

V jazzových rubrikách Hudobného života sa však objavujú aj iní prispievatelia, čo prináša istú rozmanitosť. Nikolaj Nikitin sledoval projekt „Prometheus“ českej klaviristky a skladateľky Nikol Bókovej a kým prednedávnom ponúkol na stránkach časopisu recenziu štúdiovej nahrávky, teraz sa zameral na pódiovú podobu projektu v rámci festivalu Viva Musica! Posledným jazzovým príspevkom septembrového vydania je recenzia pozoruhodného albumu „Blue Journal“ medzinárodného ansámblu vedeného slovenskou speváčkou a skladateľkou Ester Wiesnerovou. Pokiaľ máte chuť na dobré jazzové čítanie, určite sa oplatí siahnuť po Hudobnom živote či už v printovej alebo vo virtuálnej podobe.

Autor: Peter Motyčka