Rozhovor s džezovým saxofonistom Martinom Uherekom

V relácii Podoby džezu, ktorá sa vysiela pravidelne každú nedeľu o 22:00 hodine, vám autor Ján Babič avizoval, že na stránke Piešťanského týždňa nájdete rozhovor s Martinom Uherekom a tu vám ho celý prinášame.

Ojedinelý koncert, ojedinelá zostava: ako ste prišli na túto myšlienku, kto – čo dalo základ tejto myšlienke ?

Myšlienka zorganizovať nejaký koncert ako stretnutie mladých muzikantov so staršími, ostrieľanými profesionálmi, vznikla už dávnejšie a prvotne bola zrealizovaná v septembri 2011 v Piešťanoch, kde sme v tomto zložení hrali prvýkrát. Bolo to veľmi spontánne rozhodnutie, vyplývajúce z toho, že sme dostali ponuku hrať v Kursalone večerný koncert, no mali sme problémy s našim vtedajším bubeníkom. Robko Ragan Jr. navrhol zavolať Jozefa Dömeho, a tak vznikla idea prepojenia generácií. Art Blakey to tak pritom robil už celé desaťročia... mladým muzikantom hranie s takým výborným hudobníkom nesmierne pomôže a oni na oplátku prinesú do hudby mladú krv a nové nápady.

Ako si s Jožkom Ischiasom rozumiete hudobne? Ste si štýlovo príbuzní?

Porozumenie je výnimočné a myslím, že obojstranné. Obe generácie majú veľkú lásku k tradičnému jazzu, a preto je hranie neustále napĺňané jeho energiou. V Jozefovi Dömevi výrazne zaznieva energická hra Arta Blakeyho, a obrovské muzikantské skúsenosti, ktoré nás mladých prebúdzajú k ešte lepším výkonom. Ten spirit, duch, ktorý je všade naokolo, keď hrá, je neuveriteľný...

Kto hrá vo Vašom kvartete na bicie. Myslím, keď nemáte hosťa?

Momentálne sa v kvartete strieda viacero bubeníkov. Veľa s nami hral Pavol Blaho, ktorý momentálne študuje v holandskom Haagu, a preto máme možnosť spolu hrať oveľa menej - hlavne sa riadime podľa toho, kedy je na Slovensku. Na jam sessions, ktoré už viac ako rok organizujeme v Jazz klube 12 v Banskej Bystrici, je naším house bubeníkom Samuel Juráš. Pred ním s nami hral určitú dobu Tomáš Stacha . Obaja sú/boli študenti konzervatória v Banskej Bystrici. A ako ste spomenuli, s Robkom sme dlhú dobu spolupracovali s Jurajom Rašim, aj keď to nebol projekt pod mojim menom, ale Ľuboš Brtáň Quartet. Takže sa nedá povedať, že bubenícka stolička v mojom kvartete by patrila výhradne jednému človeku. Žiaľ, situácia na Slovensku je taká, že sa nedá hrať výlučne s tými istými ľuďmi a žiadnymi zmenami – muzikanti prichádzajú a odchádzajú.

Chcete podobný session uskutočniť aj s inými hráčmi, napr. kontrabas alebo piano?

Určite áno, je to veľmi dobrý spôsob ako prepájať a posilňovať vzťahy a hudobnú výmenu, ako aj proces učenia pre nás mladších. Momentálne neviem povedať konkrétne mená, ale spolu s chlapcami v kapele sme veľa uvažovali nad tým, že si budeme volať hostí podobným spôsobom ako teraz. Takže je len na situácii, či sa nám podarí tieto plány uskutočniť.

Čo je dobré a čo by mohlo byť lepšie na slovenskom jazze?

To je otázka na dlho, pokúsim sa byť stručný. Dá sa povedať, že so slovenským jazzom je to veľmi dobré, no zlá je situácia, v ktorej sa slovenský jazz nachádza. Tak ako aj my vyrastajú mnohí mladí hudobníci, ktorí majú možnosti chodiť na školy, učiť sa u tých najlepších slovenských (aj zahraničných) jazzmanov, ako napr. našich učiteľov - Klaudius Kováč, Róbert Ragan, Peter Solárik... no je problematické sa touto hudbou uživiť – alebo aspoň pravidelne a aktívne ju hrávať. Nedávno som sa rozprával s jedným austrálskym gitaristom žijúcim na Slovensku, ktorý mi opisoval situáciu v Austrálii. Tam nie je problém sa hudbou uživiť a dokonca sa uživiť ČISTO hraním toho, čo chce – teda napríklad tradičného jazzu alebo moderného, alebo čohokoľvek iného. No nechcel som, aby to vyznelo, že situácia je zlá - tu na Slovensku je veľmi veľa ľudí, ktorí robia ohromné veci pre jazz a aj vďaka nim je možné pre nás mladých rásť tak, ako rastieme. No už nie sme v 30tych a 40tych rokoch minulého storočia, kedy bol jazz populárnou hudbou a muzikanti sa ním boli schopní uživiť. Napriek tomu by som chcel aj prostredníctvom tohto rozhovoru poďakovať všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispievajú ku kvalitnej hudbe ako takej, či už ako organizátori koncertov, učitelia, alebo muzikanti. Umenie je nesmierne dôležité, obzvlášť v tejto dobe, ako protiklad stále plytšiemu konzumnému spôsobu života. Len tak ďalej!

Ďakujem za možnosť zúčastniť sa tohto interview, nech sa Vám darí! A pokiaľ sa Vám bude dať, príďte nás pozrieť a podporiť 19. februára 2012 o 16:00 do Thurzovho domu v Banskej Bystrici!

Autori: Ján Babič, Martin Uherek

zdroj: http://www.piestanskydennik.sk/rubriky/kultura/hudba/rozhovor-s-dzezovym-hracom-martinom-uherekom-9091/