Akoby negatívny vplyv pandémie na jazzovú scénu a živé koncerty nebol dosť, po dlhých mesiacoch izolácie sa život alt saxofonistu Vincenta Herringa ešte zhoršil. Sám dostal COVID-19 a ten mu okrem tradičného dvojtýždňového vyradenia z bežného života spôsobil oveľa viac - jeho zdravotné ťažkosti sa mali ešte len začať Aj keď mu príznaky potenciálne smrteľného vírusu odišli, zakrátko pocítil niečo iné a pre saxofonistu rovnako hrozivé - silnú bolesť kĺbov, najmä v oblasti prstov. A tak sa začal kolobeh, ktorý takmer spôsobil ukončenie jeho hudobnej kariéry.
Herringove trápenie spojené s covidom začalo minulý rok v auguste. Odcestoval do Las Vegas, aby sa zúčastnil slávnosti storočnice Charlieho Parkera, ktorá nadväzovala na jeho album Bird at 100 z roku 2019. Tu spolupracoval aj s alt saxofonistami Garym Bartzom a Bobbym Watsonom. Vincent si dodnes myslí, že vírus chytil v lietadle cestou späť do New Yorku. Vlastný priebeh ochorenia COVID-19 nevnímal Vincent Herring nijako hrozne. "Bolo to ako chrípka," spomenul v jednom z nedávnych rozhovorov. "Bol som neustále unavený, ale nekašlal som a nemal som žiadne dýchacie ťažkosti. Po necelom týždni som sa cítil úplne v poriadku.“ Herringove zdravotné ťažkosti sa však ešte len začínali. Dlhodobé následky COVID-19, ktoré jeho telo postihli, trvali omnoho dlhšie a takmer mu zabránili hrať na saxofón a bol len malý krôčik od toho, aby zrušil nahrávanie svojho najnovšieho albumu vo vydavateľstve Smoke Sessions, s názvom Preaching to the Choir. Táto skúsenosť mu priniesla nový pohľad na svoju doposiaľ výnimočne úspešnú hudobnú kariéru.
Potom, ako mu pominuli bežné príznaky ochorenia, ozvala sa bolesť kĺbov. 56-ročný saxofonista spočiatku tento nový nepríjemný pocit vnímal ako obyčajný vrtoch starnutia. "Spomenul som si na jedného komika, ktorý hovoril o tom, že keď máš viac ako 50 rokov, začneš cítiť všetky možné bolesti. Keď lekárovi povieš, kde ťa čo bolí, on na to odpovie ,Áno, to sa stáva,''' smial sa Herring. "Takže som si o tom nič špeciálne nemyslel. Potom sa to však postupne zhoršovalo. Moja lekárka mi dala urobiť krvné testy a povedala mi, že mám reumatoidnú artritídu. Bol to darček, ktorý mi dal covid.“ Čo bolo na celej situácii najhoršie - miestom najsilnejších bolestí boli prsty.
Nasledoval desivý kolobeh návštev lekárov a odborníkov na zápaly kĺbov. Odborníci sa nezhodli na vhodnom dávkovaní steroidov. Aj Herringove deti sa zapojili do pátrania po vhodných liekoch. Medzitým na stupnici od 1 do 10, „kde 10 [znamená] vyskočiť z okna, pretože máte toľko bolesti,“ povedal Herring, že sa nachádzal na čísle deväť. Nakoniec, po týždňoch pokusov a omylov, sa Herringovi lekári rozhodli pre jednotný postup. Keď si na to spomenul, usmial sa. "Úroveň mojej bolesti a nepohodlia je kontrolovaná pomocou kokteilu viacerých liekov. Funguje to, pokiaľ si ich vezmem v správnom čase, všetko je dobré. A samozrejme sa ich naučíš brať, pretože prah bolesti stúpa veľmi rýchlo. Momentálne sa cítim v poriadku, pretože som bral lieky a rovnako dôležité je pre mňa to, že moje prsty fungujú dobre. Ale stále je tu tenká hranica medzi momentálnym pocitom a katastrofou. “
Neznesiteľnosť tejto situácie ešte viac umocnilo to, že Herring bol uprostred nahrávania svojho nového albumu Preaching to the Choir. Niektoré skladby z albumu, na ktorom hrá rytmická sekcia v zložení Cyrus Chestnut - klavír, Yasushi Nakamura - kontrabas a Johnathan Blake - bice, už boli nahraté, no ďalšie z nich boli naplánované až na ďalšie obdobie. Herring si zrazu nebol istý, či to zvládne odohrať. Nakoniec sa do toho pustil: „Urobili sme druhú session, ale nenahral som toľko originálnych skladieb, koľko som chcel. Bol som vo svojej absolútnej vrcholnej forme, čo sa týka hry na saxofón? Nie, pretože som cvičiť mohol iba trochu, ale premohla ma radosť, že som mohol hrať. To tejto nahrávke dodalo zmysel - viete, som vďačný za to, že vôbec dokážem hrať. “
Len krátko predtým, ako sa dostal do štúdia, mu jeho lekár povedal strašnú správu. "Môj lekár mi povedal, že neexistuje žiadny liek. Žiadny liek. Takže tam sedím a premýšľam, že môj život ako jazzový umelec sa skončil." Pri tom myslel na veľkého klaviristu Donalda Browna, svojho dlhoročného priateľa, ktorého hudobnú kariéru prerušila reumatoidná artritída a následné chirurgické zákroky na rotátorových manžetách. "Nikdy som to naozaj nedokázal pochopiť, kým som nebol konfrontovaný s rovnakou vecou. Nechcem povedať, že som bol v depresii; bol to len ďalší obrat v mojom živote. Cítil som sa akože 'Človeče, budem musieť v živote robiť niečo iné, čo vlastne môžem robiť?'“
V posledných rokoch sa Herring viac venoval obchodovaniu na burze a s akciami mal úspech, takže usúdil, že sa tak dokáže ďalej finančne zabezpečiť. "Napriek tomu bolo stále skutočne nepríjemné myslieť na to, ako veľmi sa môj život zmení. Bolo dosť zlé, že som prechádzal rozvodom a len tak tak som sa z toho dostal. Je to sranda - my sa s mojou bývalou vlastne nerozprávame. No keď jej o mojej situácii povedali deti, sama ma následne oslovila!“
Herring však nevníma svoju kariéru ako ukončenú: "Napriek toľkým veciam, ktoré som už dokázal, mám ešte veľa vecí, ktoré chcem urobiť. A stále mám ciele, ktoré môžem dosiahnuť. Mám pocit, že som dostal druhú šancu. Budeme musieť počkať a uvidíme. Človeče, duchovne aj emočne cítim, že chcem hrať hudbu. Ňou však teraz zarábam menej peňazí ako každodenným sedením za počítačom. Ale život v tejto fáze nie je o peniazoch. Pre mňa je to o naplnení a o osobnom odkaze - na tých veciach mi záleží viac."
Zdroj: jazztimes.com
Autor: Martin Uherek
Foto: Jimmy Katz
