Recenzia CD: Vincent Herring - The Uptown Shuffle

Pri príležitosti koncertu Lukáš Oravec Quartet s hosťom Vincent Herringom som si zakúpil CD saxofonistu, zvedavý na jeho súčasnú spoluprácu s newyorskou špičkou. Album The Uptown Shuffle bol nahratý live (naživo) a prináša množstvo kvalitného jazzu plného energie a vyzretosti zároveň.

The Smoke Club v New Yorku v roku 2014 založil svoje vlastné vydavateľstvo a rozhodol sa zvýšiť svoju popularitu nahrávaním a vydávaním živých nahrávok tých najlepších newyorských jazzových hudobníkov, ktorý v The Smoke Clube hrali. Medzi nimi zatiaľ bol saxofonista Javon Jackson, klavirista David Hazeltine a v neposlednom rade aj altsaxofonista Vincent Herring so svojim kvartetom.

The Uptown Shuffle obsahuje 9 skladieb a ponúka kombináciu známych štandardov a kompozícií členov kvarteta. Herringova voľba spoluhráčov je prvotriedna - klavirista Cyrus Chestnut a bubeník Joe Farnsworth sú špičkou New Yorku a mladá kontrabasistka Brandi Disterheft, rodáčka z Vancouveru, ktorá už má na svojom konte tri vlastné albumy, má tiež v New Yorku už dobré meno.

Prvá skladba albumu Elation okamžite vtiahne poslucháčov do deja - Herring začína sám krátkou energickou frázou, po ktorej sa pridá celá kapela a odrazu sa všetko nesie v modálnom duchu plnom rýchlosti, energie a elegantnej virtuozity. Výkony jednotlivcov sú v úplnej harmónii, všetci členovia kapely ťahajú za jeden a ten istý povraz a spoločne vytvárajú ideálny priestor pre sólistov. 

V štandarde Love Walked In, rovnako ako aj v balade Tenderly, Herring pripomína saxofonistov Cannonballa Adderleyho a Lou Donaldsona - s plným zvukom a striedaním rytmických pasáží s dlhými tónmi dosahujú jeho sóla veľmi emotívny výraz, podobne ako u spomínaných jazzových velikánov. 

Skladba Uptown Shuffle evokuje pocit pohody, je plná bluesu a najlepšie sólo zahrá práve jej autor Cyrus Chestnut. Bubeník Joe Farnsworth sa ukáže v najlepšom svetle v rýchlej skladbe Strike Up the Band, ktorá je hlavne vďaka nemu plná vzrušenia a napätia.

Skladby The Atholete je podobne ako prvá skladba v modálnom duchu a miestami pripomína koncept Kenny Garretta. Don't Let It Go je typická moderná kompozícia v strednom tempe a celý set a aj album uzatvára skladba Big Bertha od klaviristu Duke Pearsona, ktorá krásne sumarizuje celý koncert svojou hardbopovou energiou a elegantnými sólami Herringa a Chestnuta. Zároveň v tejto poslednej skladbe Herring do mikrofónu predstaví svojich spoluhráčov a ohlási prestávku, po ktorej budú pokračovať.

V tomto momente však album končí a my sa môžeme len domnievať ako asi znel ďalší set. Možno práve to bolo cieľom The Smoke Clubu, mňa osobne po vypočutí albumu dostal do stavu, kedy by som si rád vypočul viac - a zrejme to u obyvateľov New Yorku aj dosiahol a pri najbližšej príležitosti si ďalšie podobné koncerty v Smoke Clube vychutnali osobne.

Autor: Martin Uherek