V Bratislave sa v apríli uskutoční konferencia Európske jazzové osobnosti
Katedra hudobnej vedy FiF UK plánuje usporiadať medzinárodnú konferenciu, ktorá sa uskutoční v Bratislave v dňoch 22. - 24. apríla 2013. Konferencia bude zameraná na výskum jazzu v Európe v minulosti a v súčasnosti. Od roku 2001 Smithsonian Jazz Museum vo Washingtone oslavuje v apríli jazz ako mesiac jazzu (Jazz Appreciation Month-JAM), počas ktorého podnecuje záujem verejnosti o jazz a naša katedra sa chce zúčastniť na týchto oslavách.
Centrom pozornosti budú osobnosti – umelci, ich interpretačné, improvizačné a skladateľské schopnosti, ktoré predstavovali jedinečné hudobné kvality, umelecké vlastnosti, ktoré vytvorili zo štandardných remeselných schopností osobité umenie. Toto je dôležité, uvedomiť si najmä v súčasnosti, ak chceme oddeliť gýč od umeleckých výtvorov, bežnú kaviarenskú produkciu od umeleckej alebo klubovej produkcie jazzu v Európe, jazz ako improvizačné umenie od iných typov improvizovanej hudby. Špeciálnu problematiku predstavujú schopnosti hudobníkov vnímať a produkovať jazz ako osobitú umeleckú formu hudobnej kultúry 20. storočia, schopnosť pochopiť a rozvíjať nové hudobné štýly v nadväznosti na vývoj jazzu v USA.
Presadiť jazz a jeho šírenie na lokálnej a národnej úrovni v Európe, ktorá mala odlišné historické a umelecké tradície, nebolo vždy jednoduché. V komunistických štátoch za „Železnou oponou“ v období 1948 – 1989 boli propagácia a šírenie jazzu spojené s odlišnou kultúrnou ideológiou, ale aj kultúrnou politikou. Do akej miery vplývali ideologické a politické podmienky na formovanie resp. deformovanie umeleckej osobnosti? Aké boli a sú individuálne schopnosti hudobníkov v európskom jazze – hudobné, remeselné, umelecké a manažérske? Majú na vývoj európskeho jazzu vplyv iba hudobníci-jazzmeni alebo aj redaktori, vydavatelia, agenti, fotografi, teoretici, muzikológovia a poslucháči? V akých etapách prebiehal vývoj európskeho jazzu – medzi dvoma vojnami v podobe hot dance music a swingu, po vojne v štýle be bopu a neobopových tendencií, od roku 1969 v jazzrocku a fusion music, v európskom ECM sounde, v miešaní klasických európskych foriem a ľudovej hudby? Aké boli politické predely a konzekvencie, vyplývajúce pre jazzových umelcov – politika Ždanova a odhalenie kultu osobnosti v roku 1956, maďarská kontrarevolúcia v roku 1956, studená vojna a vyhlásenie amerických politikov „jazzom dobijeme východnú Európu“, rozdelenie Nemecka Berlínskym múrom v roku 1961, turné Orchestra Benny Goodmana v Sovietskom Zväze v roku 1962, Pražská jar v roku 1968, vznik prvej nekomunistickej strany Solidarność v Poľsku v roku 1980, odchod jazzových hudobníkov do emigrácie, cenzúra hudobného života, decentralizácia ekonomiky a brzdenie hudobného trhu.
Nová situácia, do ktorej sa dostáva európsky jazz vzniká po roku 1989, keď ekonomické, komerčné a globálne príčiny vplývajú na aktivity v európskom jazze (európski jazzmeni, ktorí sa v 70. a 80. rokoch sťahujú do USA kvôli presadeniu sa vo svetovom jazze, Jan Hammer, George Mráz, Miroslav Vitouš, Urszula Dudziak, Michal Urbaniak), konkurencie schopnosť európskeho jazzu po roku 1989 a jeho autonómnosť v konfrontácii s americkým jazzom, vstupovanie jazzu do globálneho sveta a premeny v 90. rokoch (Diana Krall). Otázkou zostáva, ktoré európske krajiny a osobnosti prispeli do vývoja fenoménu európskeho jazzu.
Výzva na zasielanie príspevkov na túto konferenciu je otvorená pre skúsených ale aj mladých vedcov z rôznych vedeckých oblastí od muzikológie, kulturológie, sociológie, histórie, politológie. V prípade záujmu kontaktujte redakciu, pošleme záujemcom podrobné pokyny.
-rob-
