Tri krajiny, tri kultúry, traja hudobníci. Výsledkom tejto rovnice je jedno telo, jedna duša, jedna hudba. Kto už zažil vystúpenie tohto poľsko-švédsko-izraelského tria, vie o čom je reč.
Po piatich rokoch sa vracia klavírista Leszek Możdżer, kontrabasista Lars Danielsson a perkusionista Zohar Fresco do koncertnej sály Slovenského rozhlasu v Bratislave. Zaplnené hľadisko nedočkavo očakáva zopakovanie jedinečného zážitku spred rokov.
Od úvodných intímnych tónov nás trio bezpochyby presviedča, že aj hlasnejším dychom sa môžme ukrátiť o vzácne okamihy. Dokonale nazvučená koncertná sála prenáša bez újmy všetky diskrétne odtiene zvukov z rúk hudobníkov. Prvú polovicu koncertu si trio dramatrurgicky vyhradilo pre prezentáciu nových skladieb. Priestorom sa začínajú niesť čerstvé kompozície z nového albumu s názvom Polska, ktorý výjde 25.októbra 2013 pod renomovanou nemeckou značkou ACT Music.
Leszekov priezračný klavír vyludzuje náročnejšie témy nových kompozícii. V sólových pasážach potvrdzuje svoju cestu jedinečného rukopisu, jeho harmonické odbočenia a melodické cítenie nesú odkaz európskeho jazzu, klasickej hudby a poľských koreňov. Sálou znie hrejivý naturálny vokál Zohara Fresca a koncentrovaná hra Danielssonovho kontrabasu. V interpretáciach nových kompozícii cítiť zodpovednú sústredenosť. Sám Leszek sa medzi skladbami priznáva, že nové kompozície nemá trio ešte úplne v krvi. Diváci to berú ako bonmot, homeopatické neistoty vedia postrehnúť snáď len sami hudobníci na pódiu.
Potom však prichádzajú na rad známe silné veci z albumov The Time a Live. Danielsson a Możdżer odkladajú noty, trio sa uvolňuje pri vžitých skladbách a zrazu je TO všade. Neuchopiteľná rezonancia medzi hudobníkmi aj publikom zapĺňa priestor intímne gracióznej sály Slovenského rozhlasu. Zaznejú známe skladby Incognitor a Easy Money. Leszekov krištáľový timing a rozprávková technika sa spájajú v originálnych melódiach s Danielssonovým lyrickým kontrabasom. Mystický Zohar Fresco s čarovnou ľahkosťou a skromným vyžarovaním otvára svojou hrou poslucháčom ústa. Kto nezažil jeho nadprirozenú hru na bendir, riq, tar a doumbek, nepochopí. Nádherný akustický zvuk tria dopĺňa Danielsson negýčovým použitím delayových efektov a loopera. Slákom vytvára ambientné plochy pre zvukové experimenty vo voľnejších pasážach. Możdżerova obľúbená hra na preparovaný klavír je zakomponovaná v skladbách menej ako obvykle. Napriek tomu majú diváci možnosť zažiť, ako znie sklenený pohár položený na strunách majestátneho krídla Steinway.
Na záver si berie Lars Danielsson violončelo a vybrnkáva úvod vlastnej skladby Suffering, ktorá končí zaslúženým standing ovation. Trio Możdżer, Danielsson, Fresco sa s divákmi lúčia spievaným hypnotickým prídavkom Asta.
Hudba týchto výnimočných umelcov má moc osloviť nielen priaznivcov jazzu, ale aj nadšencov klasiky a každej hodnotnej hudby.
Foto: Nikodem Krajewski
Peter Baláž
