Prvé mesiace roka sa na Slovensku už tradične spájajú s oceneniami albumov vydaných vlani. Jazzmani sa najskôr uchádzajú o pozornosť odbornej poroty v hudobnej ankete Radio_Head Award (Rádiohlavy), ktorá od roku 2013 vyhlasuje aj „Nahrávku roka v jazzovej kategórii“ a v rámci Medzinárodného dňa jazzu odovzdáva posledný aprílový deň dvojicu ocenení ESPRIT aj portál jazz.sk. Hlavnú cenu ESPRIT majú síce pod palcom členovia medzinárodnej poroty, zloženej z jazzových hudobníkov, promotérov a publicistov, no o Cene verejnosti môže rozhodnúť prakticky každý.
Ako hovorí jeden zo základných princípov justície: „Ignorantia iuris non excusat – Neznalosť zákona neospravedlňuje!“ a niečo podobné by sme mohli aplikovať aj na domáce jazzové albumy s vročením 2022. Práve z uvedeného dôvodu, nech za ich neznalosťou nestojí neinformovanosť, sme sa rozhodli uverejňovať počas nasledujúcich marcových i aprílových týždňov stručného sprievodcu všetkými domácimi jazzovými albumami, ktoré majú vo svojom „rodnom liste“ vpísaný rok 2022. Je ich celkovo 24 a postupné zverejňovanie prebehne formou akýchsi spoločných (hoci nie celkom dokonalých) znakov. Spoločným menovateľom prvej trojice je v podstate formotvorný tandem hlavných aktérov, hoci aj tu zvolené kritérium akosi pokuľháva...
David Kollar & Arve Henriksen: „A Sense of Destiny“ (Hevhetia)
V rámci domácej jazzovej (ale i celkovo hudobnej) produkcie nájdeme minimum exportných titulov: teda takých, ktoré by sme mohli ponúknuť hocakému európskemu či svetovému trhu a nemuseli sa za to hanbiť. Gitarista David Kollar výrazne vytŕča spomedzi slovenských hudobníkov už niekoľko rokov a takýchto albumov má vo svojom portfóliu dokonca niekoľko. Prešovský umelec pravidelne spolupracuje so svetovou muzikantskou elitou (Erik Truffaz, Arve Henriksen, Steven Wilson, Pat Mastelotto) a inak tomu nie je ani na ostatnom albume „ A Sense of Destiny“, ktorý vznikol počas karanténneho zdieľania hudobných nápadov s elitným nórskym trubkárom Arvem Henriksenom. Do dvojice základných nástrojových spektier (Kollarove gitary a Henriksenove trúbky či basklarinet) neustále vstupujú elektronické prostredia, ktorých rozmanitosť a bohatstvo doslova vyrážajú dych. Tvorivý tandem dokáže predostrieť neuveriteľne farebné zvukové svety (či vesmíry) a vrstviť scenérie, ktoré sa doteraz objavovali snáď len v najodvážnejších predstavách. Je to ešte vôbec jazz? Neviem a vlastne to popri tej kráse ani nepotrebujem vedieť.
Ján Kopčák & Pippo Corvino: „The Long Bright Dark“ (Hevhetia)
Ďalšia medzinárodná dvojica a rovnako rôznorodé spektrum nástrojových i výrazových prostriedkov. V Košiciach usadený saxofonista Ján Kopčák si okrem študijných skúseností z rakúskeho Grazu (Kunst-Universität) priniesol aj celé spektrum kontaktov a spolupracovníkov. Patrí k nim aj juhoslovanský (chorvátsky a čiernohorský) gitarista Filip Gavranović, v umeleckom svete známy pod menom Pippo Corvino. „The Long Bright Dark“ v istom zmysle nadväzuje na jediný album pôvodného študentského tria „The Cigarette After“ (Hevhetia 2014), no jednotlivé tracky plynú priamočiarejšie a uhladenejšie. Hoci je výrazným inšpiračným zdrojom poetika mníchovského vydavateľstva ECM s hviezdami ako Garbarek, Metheny či Frisell, vonkoncom nemožno hovoriť o kopírovaní. Dvojica s celou plejádou nástrojov (okrem tenorového/sopránového saxofónu, rozličných druhoch gitár/gitarových syntezátorov, akustického klavíra, harfy a perkusií) a za prispenia elektroniky preskúmava nové (miestami až cinematické) sféry a priestory. Výsledkom je rozľahlé a žiarivé univerzum s temnejšími plochami v doznievajúcich halloch, čo nakoniec prezrádza aj samotný titul...
Nikitin Šrámek Altar Ensemble: „Directions & Connections“ (HLAVA XXII)
Práve pri tomto poslednom albume zvolené kritérium akosi pokuľháva, hoci overená značka Altar Ensemble býva zosobňovaná predovšetkým dvojicou dlhoročných hudobných partnerov – saxofonistom Nikolajom Nikitinom a klaviristom (v tomto prípade hráčom na Rhodes piano) Ľubošom Šrámekom. Ich piaty spoločný album nazvaný „Directions & Connections“ prekvapí novým zvukom vychádzajúcim zo špecifického obsadenia a husľami a marimbou, ako aj experimentovaním s efektami. Väčšina z jedenástich kompozícii pochádza z pera Nikolaja Nikitina, autorsky však prispeli aj Ľuboš Šrámek a dokonca dvojica velikánov: francúzsky barokový skladateľ Jean-Philippe Rameau a jazzový génius John Coltrane. Okrem spomínaného tandemu kreujú atmosféru prizvaní hudobníci – huslistka Lucia Harvanová spolu s tónovo zahmlenou marimbou Kirila Stoyanova, éterickou flautou Sisy Michalidesovej a krídlovkou Kornéla Fekete-Kovácsa. Hoci sa dvojica rozhodla pre album bez bicích nástrojov, rytmický základ excelentne pokrýva kontrabas Juraja Grigláka.
Autor: Peter Motyčka
