Rozhovory s Jim Hallom, III. časť

Raz ste sa vyjadrili, že gitara  naďalej zostáva pre Vás záhadou.

Jednoznačne áno, sú vám udelené prestížne ceny ako napríklad Chevalier od Francúzskej vlády (2007), čo je úplne prekvapujúce. Alebo NEA cena (Jazz Masters Fellowship, 2004).  V telefonickom interview vám chlapík položí otázku, či ste hrali s Beethovenom... Potom zbadáte gitaru v kúte izby a máte pocit, že vlastne o nič nejde.  A ona sa na vás díva a vraví: „Hej, skús ma dnes naladiť!“  Preto pre mňa zostáva záhadou a myslím si, že tak je to dobré.

Žijete v Greenwich Village?

Áno, oproti Novej Škole Socialného Výskumu.

Takže máte okolo seba dobrých susedov.

Je to fascinujúce prostredie ale to sa nejak tak samo zariadilo. Meryl Streep mala dom na konci ulice a Ramsey Clark je môj veľmi dobrý sused. Roky sme na seba len robili grimasy cez naše záhradné ploty. Vtedy pracoval na prípadoch genocídy. Niektorých ľudí som spoznal počas venčenia  môjho psa Djanga.

Po prvých voľbách alebo prvom klamstve, akokoľvek to nazvete ste v našom bloku mohli počuť nadávky ako nikdy predtým. A druhé voľby, to bolo tak do očí bijúce so všetkými zásahmi Najvyššieho súdu.  Mal som  hlavu v smútku niekoľko mesiacov a trvalo mi dlho, kým som sa s tým vyrovnal. Vlastne to bolo celé trochu smiešne, som zvedavý čo sa bude diať teraz.

Volíte?

Samozrejme ale tento krát nemám naozaj poňatia komu dám hlas. Bude to trvať aspoň ďalších 50 rokov, kým sa z tohto všetkého spamätáme bez ohľadu na to, kto vyhrá. Náš americký  národ má zlé svedomie kvôli  cigaretám, McDonaldu, Georgovi Bushovi a fašistickým vládam.  

Prečo ste viac neskladali?

Je to jedna z vecí, ktorú naozaj ľutujem. Myslím si však, že veľa vecí sa zmenilo odkedy som sa dal dokopy s Telarc Records. Prvý album, ktorý som spravil pre Telarc bol vlastne len moja tvorba, gitara a niekde navrstvená ešte jedna. Samozrejme, že na začiatku boli veľmi nedôverčivý a nechceli do toho investovať zbytočne veľa, tak som súhlasil s tým, že to spravím zadarmo. Neskôr som vo Village Vanguard spravil ďalší album a myslím si,  že to výrazne zabralo. Telarc boli super.

Uvažovali ste niekedy o možnosti dirigovania skladieb od Arrangement (1998) a Textures (1996)?

Nie, ale je zvláštne, že sa to pýtate, totiž Andre Previn sa ma spýtal to isté.

Aký ste mal dojem z vašej nahrávky s Itzhakom Perlmanom a Andre Previnom?

Spolupracovať s Itzhakom Perlmanom bola úžasná skúsenosť. Andre Previn vtedy zavolal Shellyho Manna aby hral na bicie a Red Mitchella na  basu, mimochodom obidvaja sú mojimi veľmi dobrými priateľmi. Andreho som spoznal pred mnohými rokmi v Kalifornii. Mojim najväčším zážitkom bolo keď sme Itzhaka predstavili Shellymu – od toho momentu sme počuli kadejaké židovské fóry. Aby som bol úprimný, nahrávky nie sú až také dobré, samotné nahrávanie však bolo inšpiratívne.

Čo vaše Jazzové vystúpenie na Lincolnovom Centre?

Nie je to ako vo Village Vanguard, ale v tom je vlastne to čaro. Na jednej strane nepatrím k obdivovateľom Wyntona Marsalisa, ale na druhej strane skladám klobúk pred jeho umením. Nedokázal by som nikdy dosiahnuť toľko čo on. Vytvoril veľký záujem o jazz, aj keď  možno nie je až natoľko perspektívne.

Máte pocit že ide o zaujatosť voči tradičnému jazzu?

Presne tak. Duke Ellington alebo Art Tatum by takýto pocit určite nemali. Počul som  skladbu, ktorú nahral Wynton počas istého klasického koncertu a musím uznať bolo to úžasné, aj keď išlo akoby o nejaké dochovávanie jazzovej spoločnosti. Nemám rád pojem klasický jazz. Mám rád Stanleyho Croucha a Wyntona, ale aj napriek tomu sa vždy dokážeme so Stanleym pohádať.

Čo by ste odporučili mladým začínajúcim jazzovým hudobníkom?

Už ako tradične budem citovať Johna Lewisa. John mal v Lenox Massachusetts letnú jazzovú školu, ktorá trvala vždy tri týždne . Po ukončení kurzu sa absolventi zaujímali či je možné hrať niekde naživo? Načo im on odpovedal, že to celé pochopili odzadu.

Snažil sa im totiž vysvetliť, že už len táto skúsenosť bola nesmierne obohacujúca. Čo viac ešte chcú? Odmenou je, že mali možnosť na takomto projekte participovať. Prežívanie hudby je pre každého z nás jedinečné a mali by sme si to uchovať a vážiť. Živiť sa hudbou prichádza ako zriedkavý bonus  po tom ako si hudobník uvedomí,  že už len to, že dokáže hrať, je úžasné.

Pre Jazz.sk preložila Tatiana Škapcová, za čo jej veľmi pekne ďakujeme.