20. apríl 2012 bol skutočným sviatkom pre priaznivcov jazzovej gitary. JazzFestBrno privítal v tento večer hneď dvoch vynikajúcich predstaviteľov súčasnej jazzovej gitarovej scény.
Amerického gitaristu a skladateľa Jonathana Kreisberga snáď už netreba ani predstavovať. Virtuozitu vychádzajúcu z harmonicko-melodickej jazzovej tradície spojenú s krásnym jazzovým tónom gitary obdivuje aj u nás množstvo jeho fanúšikov. Osobne som mal možnosť zažiť koncert Jonathana Kreisberga v triu legendárneho hammondistu Lonnieho Smitha v lete minulého roku vo Viedni. O to viac som sa preto tešil na toto vystúpenie s jeho vlastným kvartetom.
Dvojkoncert piatkového večera JazzFestu Brno otváral mne dovtedy neznámy španielsky jazzový gitarista Albert Vila, ktorý si svoj hudobný jazyk formoval na amsterdamskom konzervatóriu v triede jedného z najvýraznejších európskych jazzových gitaristov – Jesse van Rullera.
Albert Vila sa predstavil autorskými skladbami z jeho dvoch albumov Tactile (2011) a Foreground Music (2007). Moderný a sofistikovaný hudobný jazyk, krásne a svieže kompozície, skvele vystavané gitarové sóla boli veľmi príjemným predjedlom k hlavnému chodu večera. Kapelu Alberta Vilu tvorili tenorsaxofonista – Cyrille Oswald (Holandsko), Marco Chacón (Chile) – kontrabas a domáci bubeník Martin Novák. Pôvodne mal Albert Vila vystupovať s českou rytmikou Martin Novák – bicie a Petr Dvorský – kontrabas. Žiaľ, na tomto koncerte práve rytmická sekcia jeho kapely nie príliš oslnila, skutočne iba doprevádzala inak výborného Alberta Vilu.
Pomerne striedmo reagovala na dynamické podnety lídra a bolo cítiť, že kapele ako celku ešte niečo chýbalo k úplnému nadhľadu a uvoľnenosti. No aj tak bolo vystúpenie tohto gitaristu veľmi vďačným sústom pre brnenské publikum. Ja osobne som rád, že som mohol takto Alberta Vilu spoznať, odporúčam vypočuť si jeho albumy, sú naozaj výborné.
Po krátkej prestávke prišiel na pódium headliner večera Jonathan Kreisberg.
„Good morning“ - takto s humorom sa prihovoril publiku a dodal, že je to preňho veľká česť zahrať si na festivale Jazz Fest Brno. Kreisberg prišiel predstaviť svoj vlastný kvartet najmä skladbami z najnovšieho albumu Shadowless (2011).
Kapela vo vynikajúcom zložení Jonathan Kreisberg – gitara, Will Vinson – alt saxofón, Joe Martin – kontrabas a Colin Stranahan – bicie, už od prvých tónov úvodnej skladby Microcosm for two ukázala ten najvyšší level hudobnej energie, komunikácie a uvoľnenosti. V nasledujúcej skladbe Zembékiko, ktorú vytvoril Kreisberg na základe gréckeho ľudového motívu, rozohral orientálnu melodiku do neuveriteľne vitruóznych behov, v ktorých predviedol svoju dokonalú až magickú gitarovú techniku. Po Kreisbergovi dokázal skladbu ešte ďalej gradovať svojim sólom saxofonista Will Vinson. Záverečná ostinátna téma a nepravidelné metrum dostávali divákov do varu. Jonathan Kreisberg počas koncertu moduloval zamatový zvuk svojej gitary (Gibson ES 175) použitím jemného skreslenia (Woodoo lab Sparkle drive) i použitím oktávera (Electro-harmonix Micro Pog), čím dosahoval takmer zvuk syntezátora. Často využíval i prácu s volume pedálom a delayom.
Správne naladenému publiku predviedol Kreisberg v triu i Parkerovu skladbu Relaxin´ at Camarilio.V tradičnej harmónii tejto skladby (jazz-bluesová dvanástka in C) krásne vyznelo Kreisbergovo improvizačné majstrovstvo plné sviežich arpegií, patternov i chromatických behov.
Trojminútovým sólom na kontrabas sa v tu zaskvel i basista Joe Martin.
V ďalšej skladbe z albumu Shadowless – Stir the Stars po klavírnom intre (klavírne party počas koncertu dokázal obdivuhodne obsluhovať saxofonista Will Vinson) nastupuje rytmický groove.
Opäť priestor na rozohranie brilantných až dych vyrážajúcich sól a po nich krásna melodická téma typická pre Kreisbergov autorský rukopis. Treba samozrejme zdôrazniť, že celá kapela bola dokonale zohratá aj v aranžmánoch skladieb, unisonach, skvele pracovala s dynamikou. Aj vďaka výbornej rytmike koncert prebiehal v neustálom pulze bez jediného nudného momentu. Jonathan Kreisberg predstavil aj svoju úplne novú skladbu, baladu Being Human, s krásnou témou, ktorej chromatický motív pripomínal hit Djanga Reinhardta – Nuages.
Po záverečnom groove si diváci burácajúcim aplauzom vytlieskali ešte jeden prídavok. Johatnan Kreisberg pridal evergreen Stardust (Hoagy Carmichael), ktorý zahral sólovo. Nádherné spojenie harmónie, melódie, muzikantského citu a gitarového majstrovstva. Počas tejto krásnej komornej atmosféry spadol jednej diváčke v prvej rade na zem sklenený pohár. Kreisberg v momente zareagoval a do svojho sóla s úsmevom na tvári okamžite zaradil rytmickú imitáciu tohto inak rušivého zvuku. Vidno ako na hudbu sólistu takéhoto formátu pozitívne vplýva aj ten najmenší podnet nielen zo strany spoluhráčov...
Jonathan Kreisberg so svojou kapelou predviedli brnenskému publiku naozaj skvelé vystúpenie. Aktuálne dianie na newyorskej jazzovej scéne sme mali možnosť zažiť priamo na vlastnej koži. Energia a radosť, ktorá sa šírila z pódia priamo na divákov bola naozaj silným hudobným zážitkom. Po koncerte sme sa s Jonathanom Kreisbergom stretli aj osobne. Veľmi ústretovo poznamenal, že rád príde zahrať aj na Slovensko, stačí mu napísať a pozvať ho. Tak verím, že sa to čoskoro podarí...
Miroslav Zahradník
foto: JazzFestBrno
