Hviezdnejší záver festivalu JAZZFESTBRNO, v rámci ktorého vystúpil vo štvrtok 28.6.2012 PAT METHENY UNITY BAND (USA) si azda ani nemožno predstaviť. Vypredaná Laser Show Hall v brnenskom Bobycentre s nadšením očakávala hudobnú udalosť roka. Veď jeden z najvýznamnejších jazzových hudobníkov súčasnosti (držiteľ 19 ocenení Grammy) prišiel predstaviť svoj nový album (vyšiel v júni 2012) i svoju novú kapelu.
Pat Metheny preslávený nadžánrovým prístupom k jazzovej hudbe i svojou typickou melodikou a gitarovou virtuozitou zostavil najnovší projekt Unity Band z rovnako výnimočných hudobníkov. Po dlhých rokoch rozmanitých projektov existujúcich paralelne s Methenyho stabilnou zostavou Pat Metheny Group, sa Unity Band vyznačuje zložením, v ktorom je hlavným sólovým nástrojom saxofón. A podľa Methenyho vyjadrení predošlá spolupráca s Michaelom Breckerom, či Ornette Colemanom, nasadila latku jeho kritériám na saxofonistov mimoriadne vysoko.
Aj preto sa členmi jeho nového bandu stali v súčasnosti najvýraznejší saxofonista Chris Potter, výnimočne talentovaný mladý kontrabasista Ben Williams a dlhoročný Methenyho spolupracovník, bubeník Antonio Sanchez. Sú to spoluhráči, ktorí svojou muzikalitou a kreativitou presne zapadajú do koncepcie Methenyho štýlu a nemalou mierou tak prispievajú k výnimočnej kvalite celého projektu.
Krátko pred ôsmou hodinou večer, po úvodnom príhovore usporiadateľa, ktorý zároveň upozornil divákov aj novinárov, že fotiť kapelu je možné iba v priebehu tretej skladby, prišiel na scénu za veľkého potlesku Pat Metheny. Svoj koncert otvoril sólovou skladbou Make Peace. Nádherné tóny a harmónie jeho akustickej barytónovej gitary vygradoval až k dynamickému vrcholu. Potom zaznel ďalší špecifický Methenyho nástroj – 42 strunová Picasso gitara, ktorej nebesky priezračné tóny rozohrali introdukciu k skladbe Come and See z najnovšieho albumu Unity Band.
K Methenyho sólovej hre sa postupne pripojil Chris Potter s basklarinetom (počas koncertu hral na tenor a soprán saxofóne, i na priečnej flaute) a zakrátko v rytmickom groove sa pridali aj Ben Williams a Antonio Sanchez. Nastupuje krásny a moderný zvuk kvartetu Unity Band i Methenyho dych vyrážajúce sólo na jeho jazzovej gitare. Postupne sa v dravých sólach predstavili aj ostatní členovia kapely, ktorí jednoznačne potvrdili, ako sa ich hudobný jazyk spontánne viaže s Methenyho výrazom.
Zvuk Methenyho jazzovej gitary (prototyp sériovo vyrábanej gitary Ibanez PM35) v sólach je mimoriadne živý a konkrétny, čo dosiahol dvojitým systémom snímania zvuku, kombináciou elektromagnetického snímača a piezo snímača, ktorý sa zvyčajne využíva pri akustických gitarách. Methenyho zvuk je tak už sám o sebe výnimočný, jeho feeling, melodickosť a virtuózna technika tvoriace jeho typický rukopis, však tiež nezostávajú na mŕtvom bode ale zjavne sa neustále posúvajú dopredu. Ako po stránke zvukovej, tak aj improvizačnej. Pat Metheny je známym inovátorom gitarových možností, či už je to tri desaťročia jeho využívania gitarového syntezátora Roland GR300, alebo jeho spolupráca s kanadskou nástrojárkou Lindou Manzer (jeho akustické gitary i futuristická Picasso gitara), ako aj v maximálnej možnej miere využitie loopov, sekvencerov a midi prevodníkov pri ovládaní jeho orchestrionu, ktorý sme mali možnosť vidieť naživo aj v Bratislave v r.2010.
Čo sa týka improvizačnej stránky Methenyho hry, dlho som zastával názor, že jeho rukopis je už dávno hotový a tak s prehľadom využíva svoje overené licky do ľubovoľného harmonického prostredia. No tento koncert ma jednoznačne presvedčil o tom, že Metheny na sebe stále pracuje a rozvíja svoj jazzový language. Neustále nové a svieže frázy a závratné virtuózne behy sú jedným z dôkazov jeho hudobnej geniality. Z čisto pragmatického hľadiska však k tomuto rozvoju prispieva aj Methenyho prístup k cvičeniu. Ako hovorí vo svojej knihe Guitar etudes – warm up exercises for guitar, pred každým koncertom strávi minimálne hodinu s nástrojom v rukách, aby sa uvoľnil. Vždy je to kombinácia fyzickej rozcvičky so spontánnym kreovaním harmonického a melodického materiálu...
Ale vráťme sa ku koncertu. Repertoár bol zložený prevažne zo skladieb nového albumu Unity Band. Melodicky výrazné témy Roofdogs, New Year, Leaving Town, Interval waltz, či balada This belongs to You boli krásnou ukážkou Methenyho kompozičného majstrovstva a dokonalej súhry i hudobnej komunikácie celého kvartetu. Uvoľnenosť, úžasný rytmický pulz a spoločná vlna energie kapely sa prenášali vrchovatou mierou na publikum, ktoré odmeňovalo každé sólo búrlivým aplauzom.
Celý koncertný program bol nesmierne pestrý, čo sa od hráča Methenyho formátu aj dalo očakávať.
Okrem rôznorodosti nástrojov, ktoré Metheny počas koncertu využíval (popri akustických nástrojoch dostala značný priestor aj jeho elektrická gitara simulujúca zvuk trúbky pomocou spomínaného gitarového syntezátora Roland) sme mali možnosť vidieť a počuť, ako dokáže majstrovsky skĺbiť technické možnosti svojho predošlého projektu Orchestrion so živou kapelou (v skladbe Signals – Orchestrion sketch).
Zazneli aj staršie témy, napr. Good life (z albumu Song X), v ktorej dostal priestor na svoje rytmické kreácie bubeník Antonio Sanchez.
Pat Metheny predviedol aj súhru v duu postupne so všetkými svojimi spoluhráčmi. S Chris Potterom zahral známy štandard All the things You are, a Ben Williamsom Colemanovu tému Turnaround a s Antoniom Sanchezom skladbu Lone Jack. Všetko to boli ukážky vrcholného inštrumentálneho majstrovstva týchto hudobníkov. Dvojhodinový koncert dokonale vygradoval skladbou Breakdealer, po ktorej samozrejme nasledovali standing ovations. Nadšené publikum si tak vytlieskalo ešte jeden prídavok - skladbu Are you going with me? (Offramp), ktorá bola naozaj krásnou rozlúčkou za týmto nezabudnuteľným zážitkom.
Škoda, že organizátori tohto koncertu nevyužili (skôr však predpokladám, že nemohli využiť) možnosť videoprojekcie, pretože v tak veľkom priestore divákom mohli utiecť mnohé detaily, ktoré sa odohrávali na pódiu. Taktiež prílišné teplo, na ktoré dokonca upozorňoval aj Pat Metheny a mierne zliaty zvuk v sále boli drobnými škvrnami na tomto inak dokonalom výlete do sveta nádhernej a nadčasovej jazzovej hudby.
Miro Zahradník
Foto: Kristína Botlóová
