John Patitucci sa na svojom novom albume Brooklyn nostalgicky vrátil do svojej rodnej štvrte, aby si zaspomínal na detstvo strávené pri basgitare. Práve s elektrickou basou v ruke začal John ako mladík vnímať hudobné impulzy Brooklynu, hoci v ďalších dekádach sa objavoval v rytmikách najlepších muzikantov sveta častejšie s kontrabasom. Album Brooklyn odhaľuje Patitucciho basové majstrovstvo v pre jazz netradičnom obsadení s dvoma elektrickými gitarami a bicími.
Po Patitucciho boku sa na albume predstavuje silné trio hudobníkov, gitaristi Adam Rogers a Steve Cardenas a fenomenálny Brian Blade na bicích. V tejto zostave sa Patitucci vrátil do Brooklynu, kde celý album vznikol nie len po stránke technickej ale i po stránke obsahovej. Dve skladby od Monka, spirituál, blues, balady aj zemitý swingujúci jazz, to všetko totiž Patitucci vo svojich hudobných začiatkoch absorboval práve z osobitého hudobného prostredia Brooklynu.
Samotné obsadenie pre tento album je vskutku tradično-netradičné. Zvuk dvoch gitár, elektrickej basy a bicích rozhodne nie je typický pre jazz, no kvartet okolo Patitucciho sa ani nesnaží znieť typicky. Už od úvodnej ´IN9-1881/The Search´ kapela doslova pletie troma strunovými nástrojmi bohatú textúru, v ktorej sa plynulo vynárajú a zase strácajú motívy, riffy a témy. Nástroje so sebou počuteľne komunikujú, či už v polyfonických úsekoch, sólach či unisonach, Patitucci sa na elektrickej base necháva inšpirovať gitarami, ich frázovaním, akordickou hrou a pizzicattami. Pod tým všetkým sofistikovane maľuje Brian Blade, jeden z najunikátnejších bubeníkov svojej generácie. V dvoch Monkových skladbách ukazuje kvartet svoju jazzovejšiu tvár - ´Trinkle Tinkle´ je svižným bopom v tradičnom duchu, balada ´Ugly Beauty´ dostala zase veľmi decentný komorný šat. V prerábke skladby ´Dugu Kamalemba´ od malijskej speváčky Oumou Sangaré sa kvartet posúva do vôd world-music, nad strhujúcim groovom Patitucci & Blade dve gitary s ľahkosťou jamujú v štýle afrických strunových nástrojov. Kapela pokračuje v multižánrovém eklektizme, v ´Band of Brothers´ či ´JLR´ (pocta Jimmymu Lloyd Reovi) odznie dobré blues, cover ´Go Down Moses´ má chytľavosť a pulz pôvodného spirituálu, ´Bells of Coutance´ je zase takmer až ambientné intermezzo so zvonivou gitarou. ´The Thumb´ je spomienkou na Wesa Montgomeryho. Pod wesovsky tichými gitarami zvlášť vynikne Patitucciho jazzová hra, ktorá ho zdobí už desaťročia. Pôsobivou bodkou za albumom je Johnov basový monológ v poslednej ´Tesori´.
Patitucci a jeho excelentná kapela na albume Brooklyn nahromadili mnoho odlišných hudobných vplyvov a tieto veľmi umne spojili elektrifikovaným nástrojovým obsadením i svojskou hudobnou empatiou do jednoliateho živelného celku. Veľa priestoru dostáva pochopiteľne basa, no vo výsledku vôbec nemáte pocit, že počúvate sólový album slávneho basáka a „jeho kapely.“ Album Brooklyn má dušu, svoj zvuk a svoju atmosféru. Album Brooklyn je výborný.
Miro Bachura
