Klavirista a spevák Omar Sosa prešiel od svojej emigrácie z rodnej Kuby do Spojených štátov v roku 1993 dlhú hudobnú cestu. Jeho tvorba stojaca na afrokaribských základoch rozvinutých do smooth jazzu, hip-hopu a world music z neho počas rokov spravila jednu z vedúcich osobností spomedzi latinských jazzmanov, pričom mu okrem iného vyniesla i sedem nominácií na Grammy. Posledným príspevkom do jeho bohatej diskografie je album Ilé, ktorý Sosa nahral so svojim Quarteto AfroCubano.
Slovo Ilé znamená v kubánskej tradícii ovplyvnenej západoafrickými otrokmi ´domov´a tiež ´Zem´. Je teda jasné, že Omar Sosa sa na novom albume ešte silnejšie obracia ku svojim hudobným koreňom. Na tejto úlohe ho sprevádza stála trojica muzikantov v obsadení Ernesto Simpson (bicie), Leandro Saint-Hill (alt sax, klarinet) a Childo Tomas (basa), svoj diel vo zvuku však zohráva i viacero zaujímavých hostí, spomedzi nich vyčnievajú skvelý spevák, rapper a recitátor Kokayi, čistokrvný latino perkusionista Pedro Martinez či americký gitarista Marvin Sewell.
Ilé je vyše hodinový afrolatinský easy listening nesúci sa v stredných a baladických tempách a v smooth-jazzovej nálade. Sám Sosa sa na albume často sťahuje do pozície rytmického hráča, dôraz je kladený skôr na hudobný kolektív, silnú melodiku a jasne deklamované kubánske vplyvy. Medzi najlepšie momenty ja osobne radím tie, v ktorých kapela dáva priestor vynikajúcemu Kokayimu, jeho afro spievanie a rap robí z albumu ono ´back to the roots´, ako sa zvykne hovoriť. Ilé má veľa silných momentov – meditatívne otvorenie a uzavretie albumu, púštnym bluesom strihnutá ´Old Afro a Baba´ či séria štyroch interlúdií ´Momento´, v ktorých Sosa a saxofonista Saint-Hill improvizujú nad samplami z nahrávok kubánskeho folklóru. A hoci v niektorých inštrumentálnych skladbách najmä v druhej polovici albumu sa miestami vytráca latinská iskra a prejav kapely znie trocha výťahovo, výsledný dojem je veľmi príjemný.
Sosa a jeho Quarteto AfroCubano odviedli kus práce, ktorá má potenciál osloviť i nedžezového poslucháča. Jazzový chill-out s decentnými vplyvmi world-music je vždy veľmi vítaný hudobný produkt a inak to nie je ani v prípade albumu Ilé.
Miro Bachura
