Wiener Konzerthaus, 13.11.2016
Pred nedávnom vyšiel album Michela Camila s nazvom Spain forever na ktorom spolupracuje s gitaristom Tomatitom. Aj tento koncert bude súčasťou hviezdneho portrétu tohto nekorunovaného kráľa latino-jazzu z Dominikánskej republiky, ktorý v sérii troch vystúpení prináša viedenský Konzerthaus. Konkrétne 13. novembra 2016 Michel Camilo Trio & Big Band der Volksoper Wien – projekt: One more Once; 2. februára 2017 Michel Camilo & Viedenský symfonici – projekt: George Gerschwin; 10. mája 2017 Michel Camilo & Tomatito.
Michel Camilo Trio & Big Band – „One More Once“
Keď sa v roku 2000 pýtali Michela Camila v magazíne All About Jazz aký aspekt hudby ho od detstva najviac fascinuje odpovedal, že jednoznačne melódia. Podľa Camila má práve melódia silu najúčinnejšie pôsobiť na city človeka. Toto vyznanie môže prekvapovať hlavne vzhľadom na Camilovu rytmickosť, na jeho fascinujúci perkusívny spôsob hry na klavír, na živelnosť a rýchlosť v akej je schopný interpretovať svoju hudbu. V kontexte latino-jazzu nastavil tento jeho prístup nové hranice technickej virtuozity a mimoriadnej rytmickej koordinácie. Zatiaľ čo ľavá ruka pevne riadi basové základy a vystužuje skladbu nápaditými akordickými postupmi, hrá jeho pravá ruka v nespútanej kadencii rýchlych stupníc naprieč tastatúrou majstrovské kaskády Lisztových oktáv až po uvoľnený montuno-štýl karibskej oblasti. Nie náhodou sa o koncerte jeho tria svojho času Peter Lipa vyjadril, že je to to najlepšie čo na BJD videl. Vlasť Michela Camila spätá s bielymi plážami, večným slnkom a palmovou romantikou je v jeho hudbe taká bytostne prítomná, až nás tento ambasádor latinsko-americkej hudby, svojimi kompozíciami do týchto oáz unáša.
Základom Camilovej technickej bravúry je klasické klavírne vzdelanie na Conservatorio Nacional de Música in Santo Domingo. Už vo svojich 16 rokoch bol členom Orquestra Sinfónica Nacional Dominicana, kde si vybudoval predovšetkým vzťah ku klasickej hudbe. Tej však verný nezostal a rozhodol sa presedlať na Jazz a za svoj nový domov si od skorých 80. rokov zvolil New York, kde absolvoval Juilliard School of Music. Medzi jeho hudobné vzory jazzového klavíra patria Art Tatum, Bill Evans a Oscar Peterson. Na jazzovej scéne nezostal jeho talent bez povšimnutia a tak sa už jeho prvé nahrávky dostali do povedomia širokej verejnosti a to nie len na pôde USA, o čom svedčí jeho účasť na BJD už v roku 1988. Teda iba tri roky po vydaní prvého albumu s názvom "Why not?" (1985). Táto nahrávka v hviezdnom obsadení s Anthony Jacksonom na basu a Dave Wecklom na bicie bola energetickou smršťou vymaňujúcou latino hudbu z popkultúrneho žánru tanečných sál do akceptovanej polohy aj pre najnáročnejšieho poslucháča. Stále však s tou nadmierou pozitívneho melodického impulzu a neskrotnej rytmiky. Skladby ako „Just Kidding“ a „Not yet“ z tohto albumu Camilo neskôr prearanžoval pre Big Band obsadenie. Do svojho nového projektu ktorý sa vytváral v skorých 90. rokoch angažoval hudobníkov ako saxofonistu Paquito d´Rivera a Chrisa Huntera, trubkára Jona Faddisa a Giovanni Hidalga a opäť aj rytmiku s Anthony Jacksonom (neprekvapuje teda, že Jacksona si za spoluhráča vybrala aj Hiromi). V roku 1994 vychádza album "One More Once", ktorý je realizáciou tohto big bandového projektu.
A tento program bol aj do bodky náplňou nedeľného koncertu vo Viedenskom Konzerthause. Síce v obsadení s miestnym big bandom a inou rytmickou zložkou, Camilova aura sympatického génia, ktorému počas jeho extatických sól kvapká pot na klávesy, naplnila obrovskú sálu a nadchla publikum. Unášajúca latino fiesta s dramatickými dychovými vstupmi, farbistá rytmika a extrémne dynamické klavírne sóla podčiarkovali nenapodobiteľnú atmosféru prítomnú pri každej nahrávke tohto klaviristu z Dominikánskej republiky. Popri fantastickom výkone hlavnej hviezdy večera je len ťažko porovnávať zvyšok zostavy. Jedno je však isté Lincoln Goines, hoci si presne plnil povinnosti plynúce z daných kompozícii, istota a drive Anthony Jacksona mu ale v ten večer jednoznačne chýbali. Určíte presvedčivejší bol Cliff Almond, ten koniec koncov aj nahrával pôvodný One More Once z 1994. Big band z regionálnej viedenskej opery zas nadchol aj samotného Camila. Nie len, že dychová sekcia zvládala nároky aranžmánov tejto skvelej nahrávky, sólové party boli nápadité, skvelo zahraté a predovšetkým autentické. Teda poslucháč nemal pocit umelého spojenia len pre potreby jedného vystúpenia.
Tento koncert bol zážitkom a splnením sna. Kto by chcel vidieť iné tváre tohto excelentného hudobníka má na to príležitosť na tej istej adrese ešte dva krát.
Michel Camilo Trio
Michel Camilo – klavír
Cliff Almond – bicie
Lincoln Goines – basa
Big Band, Volksoper Wien
Josef Burchartz – trúbka
Andreas Pranzl – trúbka
Christian Wieder – trúbka
Lorenz Raab – trúbka
Simon Ertl – trúbka
Alois Eberl – pozauna
Martin Riener – pozauna
Christoph Gems – pozauna
Christian Poitinger – pozauna
Martin Fuss – saxofón
Ilse Riedler – saxofón
Thomas Kugi – saxofón
Helmut Hödl – saxofón
Fabian Rucker – saxofón
Zvuková technika: Rafael Pipio
-----------------------------------
Text a fotografie: Miroslav Haľák
Zdroj: Tlačová správa - Miriam Weiss
