Nathan East z Fourplay: Hudba vzniká najčastejšie v mojej hlave

Nathan East (1955) smoothjazzový, rockový a R&B basgitarista, účinkujúci na viac než dvoch tisíckach  hudobných albumov. Známy je aj ako jeden zo zakladajúcich členov skupiny Fourplay, ktorá bola headlinerom nedeľného koncertu na BJD 2015. Hrával s Barrym Whitom, Ericom Claptonom, Georgom Harrisonom, Al Jarreauom, Stingom, Herbiem Hancockom, Barbrou Streisand a ďalšími legendárnymi hudobníkmi. Ako dlhoročný člen koncertnej a štúdiovej zostavy Erica Claptona si v roku 1994 zahral na Claptonovom slávnom albume Unplugged. Nathanove bratislavské vystúpenie tak bolo šancou stretnúť sa s ním osobne a položiť mu niekoľko otázok. Krátke polnočné interview nám poskytol ihneď po doznení prídavku skupiny Fourplay.

Tento rok oslavuje skupina Fourplay štvrťstoročie svojej existencie. V akom duchu prebiehajú oslavy?

Práve ste mali možnosť počuť, koncert je súčasťou európske turné, ktorým zároveň oslavujeme.

V skupine ste od jej začiatkov. Ktoré míľniky v histórii kapely považujete za najdôležitejšie?

Pre mňa osobne bol míľnikom náš prvý album, na ktorom sme si preverili ako medzi nami funguje vzájomná chémia. Dôkazom toho, že fungovala od začiatku, bol jeden a pol milióna predaných nosičov výhradne inštrumentálnej hudby. Dnes predá milión napríklad speváčka Taylor Swift. 

Vy sám ste začínali v osemdesiatych rokoch, predovšetkým ako štúdiový hudobník. Účinkovali ste na viac než dvoch tisíckach albumoch rôznych umelcov. Keď to podelíme počtom rokov, dostaneme neuveriteľný počet nahrávok ročne. Ako sa to dá stihnúť?

Moje prvé nahrávky boli na albumoch Barryho Whitea. Čím dlhšie sa pohybujete na hudobnej scéne, tým ľahšie sa na Vás ďalšie ponuky nabaľujú. V tom počte nahrávok je zarátaných aj veľa albumov Erica Claptona , Phila Collinsa alebo trinásť albumov Fourplay.

Predpokladám, že telefón Vášho zvoní od rána do večera, je to tak?

Samozrejme, a je dobré, že telefón vyzváňa. Tak to má byť a som rád, pretože tak som sa vlastne dostal ku všetkej hudbe. 

Stáva sa Vám, že občas musíte aj odmietnuť a odmietnuté ponuky neskôr oľutujete?

Povedal by som, že skôr mi je ľúto za tým, čo by som veľmi rád uskutočnil, ale nestane sa tak.

Čítal som, že sa Vám dakedy dávno splnil sen, keď ste hrali s Georgom Harrisonom, členom The Beatles, ktorých ste dakedy zbožnovali. Ako dlho ste s ním hrávali?

Hrali sme spolu turné v Japonsku (v roku 1992, pozn.redakcie). Bol to úžasný muzikant, ale predovšetkým človek a drahý priateľ, veľmi mi chýba.

S Ericom Claptonom ste hrávali dlhšie, účinkovali ste dokonca aj na jeho famóznom albume Unplugged, za ktoré dostal šesť Grammy a predalo sa ho viac než desať miliónov. Ako na to spomínate?

Priateľstvo s Ericom trvalá viac než tridsať rokov. Pokiaľ si dobre spomínam, Ericov Unplugged bol jedným z prvých. Bolo to v tom čase niečo úplne nové, až potom začali nahrávať unplugged všetci ostatní.

Prevažnú časť štúdiových nahrávok ste absolvovali ako “session artist“. Pozývali si Vás do štúdií hudobníci rôznych žánrov. Do akej miery Vám poskytli slobodu vyjadrenia a do akej bolo nahrávanie založené na predom napísaných notových partoch?

Vždy sa líši projekt od projektu, pieseň od piesne. Najčastejšie býva stanovený celkový rámec piesne. Ľudia ma oslovia aby som do neho pridal svoju basovú linku, prípadne vytvoril akordy pre pieseň.  Inokedy zas príde aranžér s hotovou linkou pre basu. Je to rôzne.

Pokiaľ ide o Fourplay, ako sa na repertoári podieľajú jednotliví muzikanti autorsky?

Každý z nás má svoje štúdio, v ktorom komponuje. Veľmi často niekto z kapely spraví demo a rozošle ho ostatným. Veľkou výhodou tejto skupiny je, že ktokoľvek zloží skladbu, ide o kompozíciu od slávnej osobnosti.

Hráte na basgitare a zároveň spievate. Je viac spievajúcich basistov, napríklad Richard Bona alebo Sting, no nie je ich toľko ako spievajúcich gitaristov. Kedy ste začali spievať zároveň s basgitarou?

Nejak to prišlo prirodzene, samé od seba. Človek si len tak hrá a spieva k tomu, podobne ako George Benson.

Videl som na youtube Váš obrovský dom a v ňom nádherné koncertné krídlo. Hrávate na ňom vy? Používate ho aj na komponovanie?

Často dostanem nápad počas šoférovania. Ale stáva sa, že idem okolo klavíra, skúsim zopár akordov a vznikne z toho skladba. Neskladám cielene pri klavíri, skladby vznikajú najčastejšie v mojej hlave. Moje  hráčske klavírne či gitarové schopnosti sú dosť obmezené.

Vášim prvým nástrojom v mladosti bolo violončelo. Používate ho ešte niekedy?

Nie veľmi, je ladené na štyri struny, som zvyknutý na basgitaru s piatimi, to je veľký rozdiel.

Čo Vás čaká keď skončí Vaše aktuálne turné?

Práve som spolu s Bobom Jamesom vydal album The New Cool. Nahrali sme ho ako duo. Nie som si istý, či vyšiel aj v Európe. Na albume hrám len na elektrický kontrabas Yamaha a Bob na akustický klavír. Obaja máme kontrakt s tým istým vydavateľstvom, Yamaha Entertainment Group, u ktorých som vydal aj svoje prvé CD. O mesiac idem spolu so synom Noahom hrať na Kawasaki Jazz Festival, budeme tam hrať aj s Lee Ritenourom (pôvodný gitarista skupiny Fourplay, poz.red.) Len tento rok som bol v Japonsku päťkrát. So svojou skupinou hráme aj v Hongkongu, Kórei, Indonézii. Bol to veľmi rušný rok. Potom časopis Bass Player organizuje akciu Bass Player Live. Tento rok by mi chceli odovzdať ocenenie Life Time Achievement. Neviem čím som si to zaslúžil, ale som rád (smiech). Mal by sa tam objaviť aj Quincy Jones. Do vianoc som úplne vyťažený.  Minulý týždeň som hral aj v Bielom dome. 

Nehrala tam s Vami tiež Esperanza Spalding? Média ju v tej súvislosti spomínali. O dva dni bude hrať aj v Bratislave.

Naozaj? Esperanza je fantastická. Na akcii v Bielom dome hrali rôzni umelci, aj Esperanza, James Taylor, Smokey Robinson, Usher, Buddy Guy. Išlo o oslavu päťdesiatich rokov americkej hudby (5Oth Anniversary of the National Endowment for the Arts and the Humanities, pozn.red). Hrali sme pre prezidenta a prvú dámu. Fantastická akcia. 

Dokážete pri spomínaných dvoch tisíckach nahrávok ešte vôbec snívať o tom, že si zahráte s niekým s kým ste ešte nehrali?

Bolo by úžasné hrať s ľudmi ako Miles Davis, alebo Pat Metheny, Prince, Steely Dan. Pat je pre mňa skutočnou ikonou. Vydal som však už aj svoj sólový album a je načase rozvíjať aj moju vlastnú sólovú kariéru.

To ale budete musieť povedať manažérovi, aby nebral žiadne telefónne ponuky, pretože inak sa k vlastným projektom nedostaneteJ. Ďakujem za rozhovor.

Foto: Peter Ťapaj