Nacistická propaganda formou jazzu: Ako Hitlerova tajná kapela hrala posmešné skladby o Churchillovi
Hoci jazz bol v nacistickom Nemecku považovaný za degeneratívny hudobný žáner, v úlohe propagandy si našiel svoje miesto. Sám vysoko postavený funkcionár Josef Goebbels stál pri realizácii jednej z najzvláštnejších iniciatív druhej svetovej vojny. Pod jeho dozorom vznikla tajná jazzová kapela s názvom Charlie and His Orchestra, ktorý do Kanady, USA a Británie vysielal satirické, nenávistné a inak upravené jazzové skladby - ich hlavnou témou bol výsmech Churchillovi, židom, vyšším vrstvám spoločnosti a čomukoľvek týkajúcemu sa spojeneckých vojnových síl. Jedna z takýchto nahrávok sa zachovala a vďaka nej si môžeme predstaviť, akú úlohu tento tajný Charlieho orchester v nacistickej propagande zohral.
Hitlerove Nemecko bolo od základu rasistickým štátom, kde takmer všetky menšiny boli nenávidené a diskriminované. Zákon o čistej rase z dielne nacistickej strany, ktorý sa stal platný v roku 1933, dostal inštitucionálny rasizmus priamo do srdca nemeckého právneho systému. Nepočetná černošská populácia Nemecka bola vylúčená zo vzdelávacieho systému a priradená ku tým najpodradnejším prácam. Okrem toho bolo právne zamedzené, aby mali vzťahy s bielymi Nemcami.
Rovnakým spôsobom bol zdegradovaný aj jazz, ktorý bol považovaný za "zvierací" a "primitívny". No ani Hitlerov brutálny represívny režim nemohol úplne poprieť chuť ľudí počúvať tie vzrušujúce zvuky černošských Američanov. Jazz bol umiestnený na nacistický zoznam degeneratívneho umenia, no zároveň dostal Josef Goebbels, Hitlerov blízky spolupracovník, úlohu dať dokopy jazzovú kapelu nacistickej strany, ktorá by hrala známe americké swingové skladby s upravenými textami, aby tie odrážali stranícke antisemitské, protičernošské a hlavne protispojenecké názory.
Do vedenia tejto kapely bol obsadený anglicky hovoriaci nemec Karl Schwendler a zoskupenie pod názvom Charlie and His Orchestra svoju hudbu šírilo prostredníctvom rádiových krátkych a stredných vĺn do Kanady, Spojených štátov a Británie. Dokonca vraj sám Winston Churchill bol jej veľkým fanúšikom a jej texty, ktoré boli smerované aj proti nemu, považoval za mimoriadne zábavné. Napríklad skladba You're Driving Me Crazy bola prepracovaná na komediálne číslo s imitátorom Churchilla, ktorý spieva “The Germans Are Driving me Crazy” (prekl. Nemci ma privádzajú do šialenstva). Známy jazzový štandard Bye Bye Blackbird sa stal hitom v Británii s textom “Bye Bye Empire" (prekl. Zbohom ríša).
Hoci táto jazzová propaganda nebola priamo vysielaná pre nemecké prijímače, kapela si svojich fanúšikov našla aj v rámci Nemecka, obzvlášť vďaka kombinácii pútavého jazzového rytmu a textov prejavujúcich nenávisť a satiru. Piesne v podaní Charlie and His Orchestra obvykle začínali ako bežné jazzové štandardy, no vzápätí vstúpila časť s hovoreným slovom, ktorá apelovala napríklad na Churchilla alebo britskú vyššiu triedu: “Nice people with Eton manners, but no brains just a top hat, that’s all” (prekl. milí ľudia s vyberanými spôsobmi, no bez mozgu, iba s klobúkom, to je všetko).
Po Hitlerovej porážke sa tieto nahrávky prepadli pod zem a kapela Charlie and His Orchestra upadla do zabudnutia. Na rozdiel od mnohých nacistických funkcionárov, ktorí sa dostali na súd, sa podarilo členom tejto Hitlerovej tajnej jazzovej kapely dožiť svoje životy relatívne v pokoji. Saxofonista Lutz Templin (ktorý figuruje na titulnej fotke) ostal po vojne v Štutgarte a hudobnej kariére sa venoval až do konca svojho života. Spevák Karl Schwendler ostal v Berlíne potom, ako bol zvyšok jeho orchestra v roku 1943 evakuovaný do Štutgartu. Po vojne pracoval v nemeckom kasíne a v 60. rokoch spolu so svojou rodinou emigroval do USA. O pár rokov nato sa vrátil do Nemecka, kde v roku 1970 zomrel.
Napriek desiatkam rokov, ktoré uplynuli od existencie Charlieho orchestra, sa podarilo nájsť minimálne jednu pôvodnú nahrávku kapely a môžete si ju vypočuť priamo tu - Schwendler tu spieva/recituje ako imitátor Churchilla o tom, ako ho Nemci dovádzajú do šialenosti, zostreľujú jeho lietadlá, ako sa kamaráti so židmi a mnoho iného... pre plnohodnotný zážitok si nezabudnite zapnúť zvuk!
Zdroj: www.dailystar.co.uk/
Autor: Martin Uherek
