Majster Russell Malone
Ešte prednedávnom patril Rusell Malone (1963–2024) medzi najrešpektovanejších gitaristov posledných dekád a jeho univerzálnosť i rešpekt k tradícii využívali legendy ako Jimmy Smith, Ray Brown, David Sanborn, Kenny Baron či Ron Carter. Práve spojitosť s Carterovým Golden Striker Triom mala tragický nádych, keďže koncom augusta počas japonského turné tohto hviezdneho tria (dopĺňal ho klavirista Donald Vega) sa tomuto výnimočnému gitaristovi náhle zastavilo srdce a v najlepšom veku 60 rokov sa pobral do nebeského bigbandu.
Hoci bol Russell Malone, rodák z Albany v štáte Georgia, samoukom, už vo svojich dvadsiatich rokoch patril k vyhľadávaným gitaristom. Koncom 80. rokov začala jeho profesionálna kariéra u organistu Jimmyho Smitha a postupne smerovala najmä k spolupráci s vokalistami: najskôr s Harrym Connickom Jr. a potom s divou Dianou Krall. Po jej boku zotrval celé štvrťstoročie a jeho vnímavá hra prepájajúca modernosť s tradíciou sa stala pre hudbu tejto mimoriadnej speváčky a klaviristky signifikantnou. Maloneho gitaru tak môžeme počuť na väčšine albumov Diany Krall: od skvostnej komornej dedikácie Nat King Coleovi „All for You“ (Impulse! 1996) po jej posledný, ansámblový album „This Dream of You“ (Verve 2020).
Odkaz Russella Maloneho si našťastie môžeme pripomínať prostredníctvom jeho nahrávok, ktorých zanechal pomerne dosť. Len pod jeho menom vyšlo štrnásť albumov a neopakovateľnú atmosféru má najmä dvojica koncertných záznamov „Live at Jazz Standard Vol. One/Two“ (Maxjazz, 2006-2007). Okrem toho spolupracoval na albume „I Heard You Twice the First Time“ (Columbia, 1992) saxofonistu Branforda Marsalisa, „A Family Affair“ (Verve, 1998) kontrabasistu Christiana McBrida, dvojicu albumov „The Calling“ (Blue Note, 2001) a „When You Know“ (Blue Note, 2008) nahral s vynikajúcou speváčkou Diannou Reeves. A do štúdia i na cesty ho zvolávali aj tí najväčší, čoho dôkazom je album „The Golden Striker“ (Blue Note, 2003) kontrabasistu Rona Cartera alebo „Road Shows, Vol. 2“ (EmArcy, 2011) saxofonistu Sonnyho Rollinsa.
Pred rokom som na týchto stránkach uvádzal pozoruhodný album označený len menami protagonistov „Ray Brown / Monty Alexander / Russell Malone“ (Telarc Jazz 2002) a pripomeniem ho znova, pretože po tejto nahrávke sa dá siahnuť kedykoľvek. S jamajským klaviristom Montym Alexandrom hrával Ray Brown v podobnom „drumless“ projekte (spolu s gitaristom Herbom Ellisom) dávnejšie a Russell Malone prebral začiatkom milénia generačnú štafetu. Žiaľ, táto nahrávka patrila k posledným opusom kontrabasového majstra. Ray Brown zoskupoval okolo seba mladých muzikantov a nie náhodou sa Russell Malone uňho stretol s klaviristom Bennym Greenom. Hranie v tandeme Benny Green & Russell Malone sa obom zapáčilo a výsledkom bola aj dvojica albumov: koncertný „Jazz at the Bistro“ (Telarc Jazz 2003) a štúdiový „Bluebird“ ( Telarc Jazz 2004).
Začiatkom milénia patril podnik Jazz at the Bistro k najvychýrenejším klubom v St. Louis a na programe pravidelne ponúkal komorné formácie osobností ako Christian McBride, Geoff Keezer alebo Joshua Reedman. Koncertný záznam koncipovala dvojica Benny Green & Russell Malone ako poctu a prejav úcty či vďaky svojmu čerstvo zosnulému mentorovi Rayovi Brownovi (1926–2002). Otvára ho impresionistická balada Ask Me Now autora Theloniousa Monka a zo zvukovo priezračného akustického dialógu sála uvoľnenosť a spontánnosť. Na um prichádza legendárny tandem Jima Halla s Billom Evansom, ktorý toto obsadenie preslávil nielen novátorským prístupom k harmónii, ale aj lineárnym vedením melodiky. Práve Hallovou lyrickosťou sa Malone inšpiroval.
Hodinový záznam „ Jazz at the Bistro“ je ukážkovou komunikáciou bez dominujúceho lídra. Prevládajú baladické a strednotempové nálady, osviežením sú pulzujúce unisonové témy Tale of the Fingers pioniera kontrabasu Paula Chambersa alebo Wabash saxofonistu Julliana „Cannonballa“ Adderleyho. K vrcholom patrí Strayhornova The Intimacy of the Blues, končiaca neviazaným jamom. Po sérii štandardov predkladajú obaja páni autorské kompozície: jemná Quiet Girl Bennyho Greena zaznieva v harmonicky snovom opare a nádherná akordická téma Hand-Told Stories Russella Maloneho patrí k jeho absolútne najkrajším odkazom. Ďakujeme majstre!
Autor: Peter Motyčka
