V balíčku recenzných CD som si pred nedávnom otvoril produkt, ktorého autora som vôbec nepoznal. Myles Sanko, pomerne zvláštne znejúce meno, vyvolalo vo mne spolu s vydareným vizuálom obálky zvedavosť. Kompaktné čierne puzdro narúša iba nekontrastná fotografia muža z profilu a na zadnej strane text s menom nositeľa projektu, názvom albumu a titulmi dvanástich skladieb. Vnútorná dvojstrana je rovnako minimalistická: dozviete sa z nej iba základné informácie o vydavateľstve 213 Music a o hudobníkoch, obsahuje QR kód a z kompaktnej černe prebalového kartónu sa vynárajúci monochromatický záber presvetlenej ruky v lúči strmo dopadajúceho svetla. Moja zvedavosť bola odmenená znamenitou hudbou...
Spevák Myles Sanko je pôvodom z Ghany a v detstve aj s rodinou emigroval do Veľkej Británie, kde naštartoval aj svoju spevácku kariéru. Hoci si prešiel aj fázami rapu, jeho hudobnú produkciu možno bez vážnejšej dilemy označiť za jazzovú a soulovú. Lenže ak by som zostal pri takomto sterilnom konštatovaní štýlového zaradenia tohto speváka, hudobníka a producenta v jednej osobe, bolo by to voči hudbe albumu Let it Unfold (213 Music) veľmi nespravodlivé. Úvodné kolo je rozohrievacie. Skladbou Unfolding sa na funkujúcom gitarovom základe (Chris Booth) rozohráva syntezátorová sieť perlivých zvukov (Myles Sanko, Tom O´Grady), rozfukuje dramatická trúbka (Samuel Ewens) a poriadne „španujú“ blany bicích a perkusií (Ric Elsworth), aby v nasledujúcich skladbách dodávali ten správny rytmický, ale aj basový substrát, ktorému vďačne dopomáha bublajúca basová gitara (Jon Mapp).
To, čo nasleduje, je pre mňa malý zázrak. Pieseň, v ktorej sedí všetko: emócia, zvuk, gradácia, dramaturgia aj inštrumentácia. Sankov Dream Chaser ma doslova „ulovil“. Pre takéto zážitky ešte píšem o hudbe. To uvedomenie, že sledom niekoľkých akordov, voľbou konkrétneho harmonického postupu, frázovaním, dynamikou a tempom, má hudba schopnosť dostať sa nám pod kožu, získa si nás svojou výpoveďou, súzneje s nami, že sa nás v takýchto okamihoch priamo dotýka umenie, je pre mňa zásadným a esteticky smerodajným. Pri tejto krásne funkujúcej balade s mimoriadnou náladou a dominantným vokálom, som prestal riešiť detaily, akými sú farba, poloha či rozsah hlasu speváka. Prirodzený, ale zapamätateľný, nenásilný ale charizmatický, soulový ale aj jazzový, s popovým nádychom, ale aj R´n B drzosťou, čistý, no v správnych pasážach zadymený, zvonivý aj zamatový, Porterovský ale aj Ellingovský zároveň - práve taký je prejav Mylesa Sanka. V nasledujúcich skladbách je pred poslucháčom defilovaná prehliadka tých najúprimnejších pozícií súčasnej produkcie, niekde na hranici medzi neo-soulom, vokálnym jazzom, ale aj rhythmandbluesovým pesničkárstvom. Výborne nahraný a zmastrovaný počin ma zaujal, druhá skladba ma ulovila, ostatné songy ma udržali v pozore, aby som bol nakoniec z celého albumu uchvátený!
Autor: Miroslav Haľák
