Chápanie sveta ako fungujúceho stroja je výsledkom karteziánskeho výkladu reality. S postupným a progresívnym racionalizmom 17. storočia bol naštartovaný proces objektivizácie sveta, teda odklon od monistickej jednoty prírody s duchovnou sférou k prírode merateľnej a teda poznateľnej. To, že tento materialistický prístup k svetu viedol v konečnom dôsledku aj k efektívnejšiemu drancovaniu prírody, je vzhľadom na krízy súčasného antropocénu dôkazom toho, akou chybou bolo a stále je nevnímať naše okolie nielen ako zdroj našich životných potrieb, ale ako dialogického partnera. Aké súvislosti s týmto filozofickým úvodom má projekt Machina Mundi saxofonistu Luboša Soukupa, sa pokúsim vysvetliť v nasledujúcom texte.
Luboš Soukup je u našich českých susedov hudobným pojmom a zároveň prominentným hudobným exportom. Po štúdiách na Rhythmic Music Conservatory v Kodani v Dánsku aj zostal a etabloval sa na tamojšej hudobnej scéne. V českom vydavateľstve Animal Music mu v roku 2022 vyšiel komorný album "Levitas" vo dvojici s Christianom Pabstom a koncom toho istého roku už spomenutý stroj sveta ("Machina Mundi"). Kvartetu v zložení William Larsson klávesy; Graig Earle kontrabas; Daniel Johannson bicie nástroje a Luboš Soukup na tenor a sopránsaxofóne, flaute a klarinete, sa podarilo vniesť do súčasných vôd európskeho jazzu mimoriadne svieži závan vetra. Hudba tohto zoskupenia umne pracuje s estetikou avantgardných projektov 70. rokov na čele s Weather Report. Nie, v tomto prípade nejde o nostalgické epigónstvo, ani o priamočiare fusion, ako by sme to mohli od porovnania so Zawinulovou osudovou kapelou usudzovať. Sedem skladieb nesie symbolické názvy odvolávajúce sa na motívy z tarotových kariet.
Veľmi inšpiratívnym je práve paradox spirituálnych a gnosticko-ezoterických názvov jednotlivých kompozícií, ako napríklad Out of the Garden of Eden, The Wheel of Fortune alebo Black and White Sphinxes s už spomenutým empiricko-kritickým uchopením reality v zmienenom názve albumu "Machina Mundi". Tento paradox je však tvorivým princípom. Z akustickej rytmiky vychádzajúc sa v zlomoch hutných kompozícií miesia elektronické modulácie rhodes piana ako aj reverby, delaye a hally dychového nástroja. Napätie medzi svetom zmyslov a nadzmyslovým ideálom je v tejto nahrávke programom. Dávno som nebol tak fascinovaný hĺbkou intelektového stimulu nahrávky a to dokonca nie na úkor počúvateľnosti. Naopak! Hudba Luboša Soukupa plynie nerušene a aj tie spomenuté zlomy sú skôr homogénnou súčasťou dramatickosti, než rušivým pretŕhaním atmosférickej kontinuity. Do tejto riavy mnohovýznamových tónov a harmónií skvelo zapadá aj éterický prejav estónskej speváčky Karmen Rõivasseppovej v predposlednej skladbe The Eighth Star. Ide o výborný album s pútavou naratívnosťou, s motivujúcim obsahom a skvelým zvukom. Kiežby všetky stroje sveta fungovali tak dobre a udržateľne, ako táto Machina Luboša Soukupa.
Autor: Miroslav Haľák
