Po vydaní albumu „Sonety“, oceneného Radio_Head Awards, prichádza zoskupenie jazzových hudobníkov a literárnych nadšencov okolo Františka Báleša s druhým autorským počinom spájajúcim krásu slovenskej poézie a hudby. Líder, v umeleckých kruhoch známy nielen ako jazzový hudobník, ale aj ako obdivovateľ a propagátor klasickej poézie, sa rozhodol pre popularizáciu vlastnou tvorbou na pomedzí žánrových oblastí jazzu a vážnej hudby.
„Básne Múzické sú hudobným odrazom mojej fantázie, ktorá sa zľahka uberá po ceste poetických príbehov,“ približuje inšpiračné zdroje klavirista František Báleš. „Dokonalé tvary melódií, harmónií a rytmov už predo mnou vytvorili Hviezdoslav, Dilong, Smrek, Kostra, Kráľ a Rúfus. Mojou túžbou bolo ich iba citlivo preniesť do podoby piesní. S pocitom neutíchajúcej fascinácie a nesmiernej vďaky sa preto skláňam pred majstrovstvom týchto velikánov.“ Úvodnú skladbu albumu „Básne Múzické“ (Hevhetia) s názvom Tisíc atmosfér, poňal jej autor ako ódu na Hviezdoslava a poetické vyznanie svojho vzťahu k najväčšiemu slovenskému básnikovi. Pieseň je zároveň introdukciou k Hviezdoslavovým Krvavým Sonetom z roku 1914, ktoré dominujú dramaturgii albumu. Poetické obrazy vojnových udalostí zaznievajú vo vynikajúcich prekladoch britského literáta Johna Minahaneho (The Bloody Sonnets, LIC 2018) a jazzový ansámbel na ich ploche súzneje s Pressburg Saxofophone Quartet pod vedením Ladislava Fančoviča.
Rudolf Dilong je ďalším z plejády veľkých slovenských básnikov a dvojica diel autora katolíckej moderny (Dráma na počiatku a Lodičky a lode) sú poetickými obrazmi túžby po večnej kráse. Moja pieseň Janka Kráľa pripomína dvesto rokov od narodenia známeho štúrovského básnika – rebela a svojou podobou s violončelom, kontrabasom a vokálnym sextetom WAF Band pod vedením Matúša Uhliarika inklinuje k romantickej hudbe 19. storočia. Aj pri zhudobnení Básne o básni Milana Rúfusa sa autor nechal inšpirovať klasickými skladateľmi ako Erik Satie či Francis Poulenc. Snáď najväčší kontrast voči Krvavým sonetom vytvárajú lyrická báseň Jána Kostru Vzdych a radostný, vitalistický jazyk poémy Dnes milujem svoj deň Jána Smreka. Album uzatvára posledný zo zbierky Krvavých sonetov „Nuž iďte zbohom, piesne krvavé!...“, znejúci na pozadí novodobej passacaglie. Anglicky spievaný text v sprievode saxofónov koloruje umelecký prednes Vladimíra Jedľovského v slovenskom origináli.
Súčasťou prípravy albumu „Básne Múzické“ bola dôkladná textová analýza básní a pri odhaľovaní poetických obrazov, dešifrovania metafor a skúmania historických udalostí boli nápomocní aj odborní poradcovia. Album je odrazom vzájomnej symbiózy členov ansámblu a odráža ich spoločnú estetiku, myslenie a názory na umeleckú oblasť hudby a literatúry. Podľa vyjadrenia Františka Báleša je existencia ansámblu postavená najmä na podpore a vzájomnom porozumení jeho členov (spevák Matúš Uhliarik, kontrabasista Vladimír Máčaj a bubeník Juraj Šušaník), ktorých umelecký a najmä ľudský vklad je neodmysliteľnou súčasťou spoločného diela s názvom „Básne Múzické“. „Mnohokrát ďakujem mojim najbližším kolegom z ansámblu, všetkým hosťujúcim umelcom ako aj blízkym priateľom a známym, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom spolupodieľali na vytvorení tohto diela (Igor Baar, Braňo Gotthardt, Kristína Majorošová, Peter Beňo, Beáta Uhliariková, Anna Očkajová, Joe Tarantino, Ján Sudzina a mnohí ďalší.) Špeciálna vďaka patrí nášmu priateľovi Gabrielovi.“
Vznik diela z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Album vyšiel s finančnou podporou Sociálneho a kultúrneho fondu SOZA.
