Významných jazzových hudobníkov je vskutku neúrekom. V tomto pomyselnom jazzovom mori plávajú mená, ktoré sú takpovediac na výslní a netreba ich väčšine predstavovať. Ľudom ako John Coltrane či Miles Davis sa podarilo dosiahnuť status ikony. Ak sa však do mora ponoríme o čosi hlbšie, často nájdeme umelcov, ktorí takisto disponujú (alebo disponovali) unikátnym talentom i majstrovským remeslom a zanechali za sebou dielo vysokej hodnoty, hoci miera ich všeobecnej popularity je (značne) nižšia. Dnes zavítame do ozajstných jazzových hlbín a predstavíme si človeka, ktorého môžete počuť na nahrávkach Louisa Armstronga, Billie Holiday, Charlieho Parkera, či The Monkees. Jeho nástroj? Kontrabas a tuba.
George Sylvester „Red“ Callender sa narodil v meste Haynesville v štáte Virginia v roku 1916. Už v mladom veku ho zaujali basové tóny. Tuba, kontrabas a jazzová harmónia sa rýchlo stali jeho doménou. Po krátkom období na voľnej nohe v New Yorku sa iba ako 19-ročný presťahoval do Los Angeles, ocitajúc sa v nahrávacom štúdiu po boku Louisa Armstronga. Správy o talentovanom hráčovi sa rýchlo rozšírili a mladý Red tak dostal príležitosť nahrávať s celou plejádou hudobníkov, ktorí sa neskôr stali jazzovými legendami. Za všetkých menujme: Billie Holiday, Bing Crosby, Charlie Parker, Art Tatum, alebo Nat King Cole.
Okolo roku 1940 sa dvadsiatnik Red stal učiteľom istého mladého, iba 17-ročného, zanieteného kontrabasistu. Chlapec sa volal Charles Mingus a Callender si za svoje lekcie účtoval dva doláre na hodinu.
Jadro Callenderovej kariéry môžeme datovať do obdobia medzi rokmi 1940 a 1970. Bola veľmi úspešná a to napriek tomu, že tubista-kontrabasista odmietol ponuku účinkovať v orchestre Dukea Ellingtona i projekte Louis Armstrong All-Stars. Toto zásadné dvojité „nie“ dvom hviezdnym umeleckým zostavám sa odvážil povedať ako jediný na svete, nikto iný týchto jazzových gigantov neodmietol. Ak odvahu a sebaistotu skombinujeme s profesionalitou a schopnosťou adaptovať sa na rôzne hudobné kontexty, niet divu, že sa práve tento kontrabasista-tubista stal jedným z prvých Afro-Američanov pôsobiacich stabilne a dlhodobo na prestižnej štúdiovej scéne Los Angeles. Spomínanú schopnosť adaptácie treba podčiarknuť. Callendera si volali umelci z oblasti jazzu, blues, popu i rocku.
Ku kariére nájomného hráča treba pripočítať aj jeho zaujímavé sólové dielo. So svojim LP z roku 1957 s názvom „Speak Low“ sa stal priekopníkom modernej sólovej jazzovej tuby. Odvážna poloha (odvahu sme už pri Callenderovi spomínali) tohto na prvý (aj druhý) pohľad ťažkopádneho nástroja funguje, vďaka Callenderovmu presvedčivému tónu, umeniu pomlčky a priestoru, ako aj slobode, ktorú vo svojich aranžmánoch poskytol svojim kolegom. Melodické pasáže tuby navyše kreatívne podporil pomocou vyššie hrajúcich drevených dychových nástrojov a lesného rohu.
V posledných rokoch svojho života sa mu podarilo publikovať svoju autobiografiu s názvom „Unfinished Dream: The Musical World of Red Callender.“ Zomrel na rakovinu štítnej žľazy ako 76-ročný, v kalifornskom meste Saugus. Zanechal po sebe tri dcéry, syna, tri vnúčatá a obdivuhodné dielo, ktoré dokazuje, že úspešná kariéra v hudbe, muzikantské majstrovstvo a umelecká hodnota nie sú priamo úmerné sláve.
