Jazzman týždňa: Joseph "King" Oliver

Jeden z prvých významných trubkárov v histórii jazzu, novátor v používaní dusítiek a hlavný mentor a učiteľ legendárneho Louisa Armstronga. Bol zrejme najdôležitejším kapelníkom hot jazzu a jeho štýl hry ho predurčil za prvý smerodajný vzor pre mladých trubkárov. Ako povedal sám Louis: "Keby nebolo Joe Olivera, neexistoval by jazz, ako ho poznáme dnes."

Joseph Nathan "King" Oliver sa narodil 19. decembra 1881 v meste Aben, štáte Louisiana v USA. Spolu s rodinou sa už ako mladý presťahoval do neskoršieho epicentra hot jazzu, prístavného mesta New Orleans. Na začiatku sa učil hrať na trombón, neskôr ho vymenil za kornet. Počas rokov 1908 až 1917 hrával Oliver v neworleánskych "dychovkách" a tanečných zoskupeniach, okrem iného aj v známej kontroverznej štvrti Storyville. Jeho spoločná kapela s trombonistom Kid Orym bola považovaná za jednu z najlepších počas celého začiatku 20. storočia.

Na jednej tanečnej zábave, kde Joe Oliver hral, sa strhla bitka a polícia zatkla aj jeho, jeho kapelu a ostatných bitkárov. Tento incident spolu so správami o zatvorení štvrte Storyville spôsobili, že sa trubkár spolu so svojou ženou a dcérou rozhodol v roku 1918 odsťahovať z rasovo segregovaného New Orleans do liberálnejšieho Chicaga. Práve tu sa s ním neskôr mal možnosť stretnúť mladý Louis Armstrong, ktorého Oliver ako talentovaného mladíka zobral do svojej novej kapely. Spolu s Armstrongom na druhom kornete, Baby Doddsom na bicích, Johnnym Doddsom na klarinete, Lil Hardin (neskôr sa stala Armstrongovou ženou) na klavíri, Honoré Dutreym na trombóne a Williamom Manuel Johnsonom na kontrabase sa "King Oliver and his Creole Jazz Band" stala najuznávanejšou kapelou hot jazzu. Ich nahrávky z roku 1923 pre vydavateľstvá Gennett, Okeh, Paramount a Columbia Records potvrdzujú, že išlo o skutočné majstrovstvo neworleanskej kolektívnej improvizácie a dixielandu, ktoré spoločne priblížili širokej verejnosti.

V druhej polovici 20. rokov rozšíril Oliver svoju kapelu na 9 členov a premenoval ju na "King Oliver and his Dixie Syncopators". Tu začal hrávať viac písaných aranžmánov, obohatených o jazzové sóla. Žiaľ, koncom desaťročia začal "King" Oliver bojovať so zdravotnými problémami, konkrétne ochorením ďasien, ktoré mu značne komplikovalo hranie. Spolu s ekonomickou krízou a neskôr pokročilým štádiom ochorenia periodontitis sa realizácia každého jedného koncertu stala neuveriteľne náročnou a v roku 1937 prinútila Olivera ukončiť svoju hudobnú kariéru.

Po "Kingovi" Oliverovi ostali viaceré skladby, ktoré sa hrávajú dodnes, medzi nimi "Dippermouth Blues", "Sweet Like This", "Canal Street Blues" a "Doctor Jazz". Počas svojej kariéry preslávil používanie dusítiek, vrátane všetkých zvláštných materiálov, ktoré sa používajú pri hre na trúbku dodnes. Taktiež bol jedným z prvých experimentátorov s tzv. "wah-wah" štýlom, ktorý je zdokumentovaný na nahrávke "Wa Wa Wa" z roku 1926. Jeho žiak a chránenec Louis Armstrong v Oliverovom štýle pokračoval a obohatil ho, prostredníctvom čoho sa stal jedným z najvýznamnejších a najznámejších trubkárov v histórii jazzu. Odkaz King Olivera teda ostáva večne živý a počuť ho môžete všade - bez neho by totiž jazzová trúbka znela v súčasnosti zrejme úplne inak.

Autor: Martin Uherek