Jazzman týždňa: Jean-Luc Ponty
Husle a jazz nie je slovné spojenie, s ktorým sa stretávame každodenne. Meno Jean-Luc Ponty však zarezonovalo v histórii moderného jazzu po celom svete. Vďaka svojmu novátorskému prístupu k hre a hľadaniu nových zvukov nástroja sa stal priekopníkom s množstvom obdivovateľov a nasledovníkov.
Jean-Luc Ponty sa narodil 29.septembra 1942 vo francúzskom mestečku Avranches. Hudbou bol obklopený už od útleho detstva – jeho otec učil husle a matka klavír. Malý Jean-Luc sa začína učiť na husle pod dohľadom svojho otca v piatich rokoch a v trinástich zanecháva školu, aby mohol viac cvičiť. V šestnástich je prijatý na konzervatórium v Paríži a už o dva roky absolvuje s najvyšším ohodnotením. Okamžite získava angažmá v symfonickom orchestri Concerts Lamoureux.
Zatiaľ čo sa v orchestri venuje klasickej hudbe, po miestnych večierkoch začína hrávať v jazzovej kapele na klarinet, čo ho naučil jeho otec. Je to prelomový moment v hudobnom smerovaní mladého Pontyho. Narastajúci záujem o jazzovú hudbu Milesa Davisa a Johna Coltrana vyúsťuje do výmeny klarinetu za tenor saxofón. Čoskoro však pociťuje vyjadriť svoj jazzový hlas cez hlavný nástroj – husle. Náročný dvojitý hudobný život, skúšky a koncerty s orchestrom a nočné hranie jazzu v parížskych kluboch, ho privádza na križovatku rozhodnutia. A vyhráva jazz.
Spočiatku mu husle pripadajú ako nevýhoda - v modernom jazzovom slovníku je uplatnený jeho nástroj veľmi striedmo. Stretáva sa so Stéphanom Grappellim, ktorý ho povzbudzuje v hraní. Ponty však nemá v úmysle nasledovať kroky huslovej legendy. Neoslovuje ho parížsky swing štyridsiatych rokov, ktorý mu pripadá nostalgický a sentimentálny. Ťahá ho to k vyzývavému zvuku amerického bebopu. Jean-Luc prichádza s vlastným štýlom hry bez vibráta a s bebopovým frázovaním ovplyvneným viac jazzovými dychármi ako huslistami.
Pontyho popularita rastie a vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch vydáva debutovú platňu Jazz Long Playing. Nasleduje živá nahrávka Violin Summit, kde sa na jednom pódiu v švajčiarskom Baseli stretáva s huslovými legendami ako Stéphane Grappelli, Stuff Smith a Svend Asmussen.
Cesta za veľkú mláku na seba nenechala dlho čakať. V roku 1967 je Ponty pozvaný na Monterey Jazz Festival. Obrovský úspech mu prináša nahrávaciu zmluvu so značkou World Pacific. Nahrávky s Gerald Wilson Big Band a George Duke Trio upevňujú jeho rozmáhajúce sa postavenie v svete jazzových huslí.
V roku 1969 komponuje avantgardný rocker Frank Zappa hudbu pre Pontyho album King Kong a pozýva ho na turné so svojou kapelou Mothers of Invention. Ponty sa sťahuje z Paríža do Los Angeles. Stretáva Johna McLaughlina a stáva sa súčasťou jazz rockového tornáda Mahavishnu Orchestra a legendárnych albumov Apocalypse a Visions of the Emerald Beyond. Ďalšiu dekádu koncertuje Ponty po celom svete a nahráva dvanásť albumov, medzi nimi Enigmatic Ocean a Cosmic Messenger. Stáva sa priekopníkom objavovania zvukov elektrických huslí, ktoré mu dávajú možnosť hrávať s hlasnými kapelami. Na svojich päť a šesť strunových husliach využíva všemožné efekty a kúzli z nich niekedy až kozmické zvuky.
V roku 1984 nahráva revolučný videoklip skladby Individual Choice s použitím zrýchlených záberov. Spolu s Herbie Hancockom sa stáva jedným z prvých jazzových muzikantov, ktorý majú svoj videoklip.
V roku 1991 prichádza album Tchokola, kde Jean-Luc spája svoje elektrické husle s polyrytmami Západnej Afriky. Obklopuje sa africkými muzikantmi a čerpá novú inšpiráciu. V roku 1995 sa stáva súčasťou all-star tria spolu s gitaristom Al Di Meolom a basgitaristom Stanley Clarkom. Dôkazom ich medzinárodného úspechu je album The Rite of Strings. Smerom na východ sa Ponty začína obzerať v roku 2003. Na turné po Indii koncertuje s huslistom Subramaniam Lakshminarayana a domácimi muzikantmi. V ďalších rokoch vystupuje po celom svete, vychádza mu prvé DVD Jean-Luc Ponty in Concert (so záznamom koncertu vo Varšave v roku 1999) a nahráva album The Atacama Experience. V roku 2011 sa pripája k slávnemu návratu kapely Return to Forever, kde po boku Chicka Coreu, Stanley Clarka, Lenny Whitea a Frank Gambala koncertuje na celosvetovom úspešnom turné.
Vo veku sedemdesiat jedna rokov je Jean-Luc Ponty stále hudobne aktívny, koncertuje s renomovanými orchestrami, svojim jazzovým kvartetom, alebo so svojou dcérou, klaviristkou Clarou Ponty.
Zdroj: wikipedia.com, ponty.com, fiddlingaround.co.uk
Foto: Guillaume Laurent
Peter Baláž
