Jazzman týždňa: Gerry Mulligan
Gerry Mulligan bol americký saxofonista, klarinetista, skladateľ a aranžér. Bol tiež skúsený klavírista. Preslávil sa v období cool jazzu ako barytónový saxofonista a ako skladateľ a aranžér spolupracoval napríklad s Milesom Davisom, Stanom Kentonom, Gene Krupom, Charlesom Mingusom a inými. Kvarteto, ktoré v päťdesiatych rokoch založil spoločne s Chetom Bakerom je považované za jedno z najvýznamnejších z obdobia cool jazzu. Gerry Mulligan za svoju kariéru dostal množstvo ocenení doma i v zahraničí. Je držiteľom Grammy, zopár jeho albumov bolo nominovaných na cenu Grammy. Počas neuveriteľných 42 rokov každoročne vyhrával čitateľskú anketu magazínu Down Beat v kategórii barytonový saxofonista. Bol tiež uvedený do viacerých siení slávy, vrátane Grammy, Americkej jazzovej siene slávy, siene slávy magazínu Down Beat a ďalších.
Gerald Joseph Mulligan sa narodil 6. apríla 1927 v Queens Village v štáte New York rodičom Georgeovi a Luise ako najmladší brat Georga, Phila a Dona. Jeho otec bol inžinier a kvôli jeho práci sa rodina často sťahovala z mesta do mesta. Mulliganovci si najali afro-americkú pestúnku Lily Rose, ktorú neskôr Garry Mulligan často navštevoval. Mala doma klavír a okrem toho tam stretol množstvo čiernych hudobníkov, ktorým na ich cestách poskytovala Rose ubytovanie. Potom sa rodina sťahovala ďalej do New Jersey, Chicaga, Illinois, Kalamazoo. V Michigane navštevoval Gerry Mulligan hudobné hodiny v katolíckej škole, v ktorej sa zapojil aj do školského orchestra ako klarinetista. Nasledovalo ďalšie sťahovanie do Detroitu a potom do Reading v Pennsylvanii, kde ako štrnásťročný začal študovať klarinet u Sammyho Correntiho. Keď sa presťahovali do Philadelphie, začal profesionálne hrať na saxofón v tanečných kapelách a viedol školský big band na jeho strednej škole, pre ktorý tiež písal aranžmány. Počas posledného ročníka zo školy odišiel, aby sa mohol naplno venovať hudbe. Tommy Tucker ho najal ako aranžéra pre svoju kapelu. Keď sa po troch mesiacoch vrátil do Philadelphie, začal pracovať pre klavíristu a skladateľa Elliota Lawrencea. V roku 1946 sa presťahoval do New Yorku, kde začal aranžovať pre skupinu Gene Krupu. Medzi skladby, ktoré vtedy prešli jeho rukami patria napríklad „Birdhouse“, „How High the Moon“, či „Disc Jockey Jump“. S orchestrom Geneho Krupu sa ako altový saxofonista objavil v krátkom filme Follow That Music. V štyridsiatych rokoch robil spoločne s Gilom Evansom aranžmány pre Claude Thornhill Orchestra a občas hral v dychovej sekcii.
V roku 1948 sa Gerry Mulligan stal členom noneta, ktoré vtedy zostavil Miles Davis. Okrem Davisa a Mulligana boli ďalšími členmi Mike Zwerin (trombón), Lee Konitz (alt saxofón), Junior Collins (lesný roh), Bill Barber (tuba), John Lewis (klavír), Al McKibbon (kontrabas) a Max Roach (bicie). Na tvorbe aranžmánov sa podieľali Mulligan, Evans a Lewis. Davisovo noneto sa zaradilo medzi najvplyvnejšie kapely v dejinách jazzu. Štýl, ktorý vo svojom období vytvárali, je známy ako West Coast Jazz. Miles Davis nahral s nonetom významný album The Birth of the Cool (1957, Capitol Records), pre ktorý Mulligan napísal a aranžoval skladby „Rocker“, „Venus de Milo“ a „Jeru“ a aranžoval „Deception“, „Godchild“ a „Darn That Dream“. Spoločne s Davisom, Barberom a Konitzom bol jedným zo štyroch hudobníkov, ktorí nahrávali všetky skladby albumu.
Gerry Mulligan tiež pravidelne vystupoval a písal pre ďalších hudobníkov. Začiatkom päťdesiatych rokov nahral svoj prvý vlastný album Mulligan Plays Mulligan (1951, Prestige) a začal písať aranžmány pre Stan Kenton’s Orchestra. Taktiež pravidelne vystupoval v klube The Haig, kde sa stretol s Chetom Bakerom a začali spolupracovať. Keď sa klub zbavil klavíra, rozhodli sa experimentovať a vytvorili kvarteto bez tohto nástroja – Baker hral na trúbke, Mulligan na saxofóne, Bob Whitlock na kontrabas a za bicími sedel Chico Hamilton. So svojimi kontrapunktickými variáciami sa rýchlo preslávili a ich koncerty v klube boli vypredané. Ich intenzívna spolupráca skončila, keď bol Mulligan kvôli drogám vzatý na šesť mesiacov do väzby. Zatiaľ čo bol Mulligan vo väzbe, z Bakera sa stala hviezda a po jeho prepustení na slobodu už spolupracovali len zriedka. Ich vzťahy sa neskôr ešte zhoršili, keď sa Mulligan snažil zbaviť závislosti na heroíne. Mulligan však naďalej viedol kvarteto, v ktorom Bakera nahradil trombónista Bob Brookmeyer. Mulligan aj Brookmeyer v kapele príležitostne hrali na klavír. Obsadenie kvarteta sa počas päťdesiatych rokov menilo, prípadne rozširovalo a vystriedali sa tu hudobníci ako Art Farmer, Zoot Sims, Lee Konitz, speváčka Annie Ross a ďalší. Gerry Mulligan tiež pôsobil ako sólista a sideman, pomerne často na festivaloch, v spolupráci s mnohými významnými jazzovými hudobníkmi, ako Paul Desmond, Louis Armstrong, Duke Ellington, Ben Webster, Count Basie, Stan Getz, Thelonious Monk, Billie Holiday, Quincy Jones, Miles Davis, Dave Brubeck a mnohými ďalšími. Koncom päťdesiatych rokov spolupracoval s Vinnie Burke’s String Jazz Quartet a nahral orchestrálny album s André Previnom. V roku 1958 bol spoločne s ďalšími 57 jazzmanmi zvečnený fotografom Art Kaneom na portréte „A Great Day in Harlem“. Občas sa objavil v televízii a dostal zopár malých úloh hudobníkov v niekoľkých filmoch (v 1958 film I Want to Live!, v 1960 filmy The Subterraneans, Bells Are Ringing a The Rat Race).
V roku 1960 sformoval Gerry Mulligan kapelu The Concert Jazz Band. Počas fungovania koncertnej skupiny sa menila jej veľkosť aj obsadenie, pričom základ tvorilo šesť plechových a päť drevených dychových nástrojov, kontrabas a bicie. Medzi členmi skupiny sa vystriedali napríklad Thad Jones, Clark Terry, Zoot Sims, Bob Brookmeyer, Gus Johnson, Buddy Clark. V roku 1961 nahrali spoločne so speváčkou Judy Holliday album Holliday With Mulligan. Skupina bola aktívna do roku 1964, často koncertovali a nahrali päť albumov pre Verve. Gerry Mulligan v šesťdesiatych rokoch pracoval aj s malými obsadeniami, najčastejšie vrámci festivalov a okrem toho začal písať filmovú hudbu. V 1965 napísal titulnú tému pre film A Thousand Clowns a v roku 1967 napísal hudbu pre komédiu Luv. Keď sa v tom roku rozpadol Dave Brubeck’s Quartet, začal s Brubeckom spolupracovať a do roku 1973 vystupovali ako Gerry Mulligan / Dave Brubeck Quartet. S Dave Brubeckom spolupracoval Mulligan na ďalších projektoch až do svojej smrti.
V sedemdesiatych rokoch začal Mulligan častejšie koncertovať s orchestrami. V roku 1970 vystupoval spoločne so Cincinnatským symfonickým orchestrom, keď hral oratórium Dave Brubecka dirigované Erichom Kunzelom. Ďalším orchestrálnym vystúpením s týmto orchestrom bol koncert pre saxofón a orchester, ktorý pre Mulligana napísal v 1973 Frank Proto. V nasledujúcom roku začal spolupracovať s Ástorom Piazzollom, ktorý sa venoval primárne argentínskemu tangu. Keď spoločne nahrávali v Miláne, stretol tam svoju budúcu manželku, grófku Franca Rota Borghini Baldovinetti (Z prvého manželstva s Arlyne Brown mal syna Reeda Browna Mulligana). V roku 1975, stále v Taliansku, nahral album so skladateľom a klavíristom Enricom Intra, kontrabasistom Pino Presti a bubeníkom Tullio De Piscopo. V roku 1977 odohral Mulligan ďalší koncert pre saxofón, tentokrát od Harryho Freedmana, so symfonickým orchestrom Kanadskej rozhlasovej korporácie. Okrem toho v tomto roku Mulligan opäť písal filmovú hudbu, a to pre francúzske filmy La Menace a Les Petites Galères.
V nasledujúcom roku obnovil skupinu The Concert Jazz Band. S tou koncertoval počas osemdesiatych rokov, ktoré začali v roku 1981 cenou Grammy v kategórii najlepšie jazzové inštrumentálne vystúpenie s big bandom. V nasledujúcom roku bolo album The Birth of the Cool uvedené do siene slávy Grammy. Mulligan sa naďalej venoval aj klasickej hudbe – s New Yorkskou filharmóniou si zahral Ravelovo Bolero. V roku 1984 hral ako sólista s Novým americkým orchestrom v Los Angeles premiéru „Spring Wings“ skladateľa Patricka Williamsa, v tom istom roku tiež dokončil a odohral vlastnú orchestrálnu skladbu „Entente“ pre barytónový saxofón a orchester. Túto hral s Benátskou filharmóniou a taktiež aj s Londýnskym symfonickým orchestrom. V Tel Avive predstavil „Entente“ spoločne s orchestrálne upravenou skladbou „K-4 Pacific“ (z albumu Age of Steam). Obe skladby dirigoval Zubin Mehta a odohral ich s Izraelským filharmonickým orchestrom. Mulligan spolupracoval tiež s Houstonským a Stockholmským orchestrom. Koncom osemdesiatych rokov napísal hudbu k Wassermanovej broadwayskej divadelnej hre Play With Fire. Pre členov komorného orchestra Sea Cliff napísal komorné dielo „Octet for Sea Cliff“. Zaujímavosťou je, že Gerry Mulligan v roku 1988, ako prvý skladateľ vôbec, dostal ponuku pôsobiť ako dvorný skladateľ pre Glasgowský medzinárodný jazzový festival. Ponuku prijal a pre festival napísal skladbu „The Flying Scotsman“.
Začiatkom deväťdesiatych rokov sa rozhodol nanovo prerobiť album The Birth of the Cool a skontaktoval sa preto s Milesom Davisom a niekoľkými ďalšími bývalými členmi Davisovho noneta. Davis rád súhlasil so spoluprácou, bohužiaľ v roku 1991 zomrel a Mulligan nakoniec dokončil projekt s Wallaceom Roneyom a Artom Farmerom, ktorí ho nahradili. Album Re-Birth of the Cool vyšiel v roku 1992, obsahoval skladby z pôvodného albumu a v obsadení boli z pôvodného noneta okrem Mulligana ešte Lewis a Barber. Posledný album Gerryho Mulligana Dragonfly, vyšiel v roku 1995.
Gerry Mulligan zomrel 20. januára 1996 v meste Darien v Connecticute. Vo veku 68 rokov podľahol komplikáciám po operácii kolena, avšak údajne trpel aj rakovinou pečene. Jeho knižnica, ocenenia a rôzne ďalšie predmety, boli darované knižnici Library of Congress. Kolekcia The Gerry Mulligan Collection je vystavená vo Výskumnom centre múzických umení, ktoré je súčasťou Library of Congress.
Foto: ehsankhoshbakht.blogspot.com; Zdroj: Wikipedia
-nat-
