Jazzman týždňa: Derrick Hodge

Derrick Hodge je uznávaný skladateľ, kontrabasista a basgitarista. Najznámejší je ako člen neo-soulovej jazzovej formácie Robert Glasper Experiment, no nezanedbateľné je aj jeho pôsobenie ako štúdiový hudobník pohybujúci sa v oblasti jazzu, R&B i filmovej hudby. Okrem toho má na konte už dva úspešné sólo albumy. Slovo „sólo“ v tomto prípade platí takmer doslova, Derrick si totiž na svojom druhom albume s názvom „The Second“ dokázal nahrať skoro všetky nástroje sám. 

 

Narodil sa vo Filadelfii a predtým, ako presedlal na basgitaru, venoval sa najprv elektrickej gitare. To sa stalo už na základnej škole. Na osemročnom gymnáziu sa zoznámil s kontrabasom, na ktorý sa naučil hrať ako samouk, bez formálneho vzdelania. Namiesto toho využil svoje znalosti z hry na elektrickú basgitaru a sledoval hru iných hráčov na sláčikové nástroje v lokálnom orchestri.

 

Hodge navštevoval Esther Boyer College of Music na Temple University v domovskej Filadelfii. Študoval jazzovú kompozíciu a hru a popritom chodil na súkromné hodiny kontrabasu i basgitary k Vincentovi Fayovi. Svoje hudobné znalosti neskôr rozvíjal aj doplnkovým štúdiom u významnej postavy americkej jazzovej trúbky, Terence Blancharda. Stal sa členom univerzitnej jazzovej kapely a malého orchestra Terella Stafforda, neskôr vstúpil do univerzitného symfonického orchestra a komorného New Music Chamber Orchestra. Počas štúdia si Hodge našiel cestu k špičke filadelfského R&B a hip-hopu, vrátane Jill Scott, Musiq Soulchild a Floetry. V roku 2003 sa stal členom skupiny klaviristu Mulgrewa Millera. 

 

O dva roky neskôr dostal Hodge angažmán u rappera Commona, ktorému nahral basu do hitu „Be“. Ich spolupráca pokračovala a o dva roky neskôr sa basgitarista hráčsky i producentsky podieľal na Commonovej nahrávke „Finding Forever“. Zvuk jeho basy znie aj na rapperových neskorších dvoch albumoch. V roku 2013 sa umelci stretli v štúdiu opäť, tentokrát však v opačnom garde. Teraz to bol Hodgov album a jeho titulná skladba s názvom „Live Today“, ktorej Common v pozícií hudobného hosťa prepožičal svoj hlas.

 

Spomínané štúdium u Blancharda basgitaristovi umožnilo preniknúť do sveta filmovej kompozície, v ktorom si postupne tiež vybudoval úspešnú kariéru. Začal kreatívnymi príspevkami do Blanchardových kompozícií k filmom „When the Levees Broke: A Requiem in Four Acts“ a „A Tale of God's Will” režiséra Spike Leeho (dokumentárne filmy pojednávajúce o ničivej smršti hurikána Katrina, pozn. red.). Dnes má Hodge na konte už bezmála 10 kompletných filmových soundtrackov.

 

Ďalší významný posun v kariére čakal Hodga v roku 2008. Vtedy sa stal členom skupiny Robert Glasper Experiment, s ktorou nahral ich prvý album „Double Booked“. Po svetovom turné sa v roku 2011 vrátili do štúdia, aby nahrali monumentálne úspešný a mimoriadne vplyvný album „Black Radio“, ktorému sa dostalo aj ocenenia Grammy.

 

Svoje vedomosti, skúsenosti a kontakty Hodge napokon zúročil vo svojej vlastnej sólo tvorbe pod hlavičkou slávneho vydavateľstva Blue Note Records. Jeho sólové albumy „Live Today“ a „The Second“ obsahujú hudbu ovplyvnenú neo-soulovým konceptom Roberta Glaspera, hip-hopom a R&B východného pobrežia Spojených štátov, ale aj vážnou hudbou (Hodge rád spomína Debussyho a Ravela). Basgitaristova tvorba pôsobí zemito, mäkko, pokojne, miestami príjemne melancholicky. Po vzore afro-americkej hudby dominujú kratšie opakujúce sa motívy a slučky pred výpravnosťou. Objavujú sa široké lyrické plochy s vynikajúcou orchestráciou hodnej filmového skladateľa. Basgitarista za svoje hráčske vzory považuje najmä Johna Patitucciho a Jimmyho Haslipa.