Jazzman týždňa: Antônio Carlos Jobim

Antônio Carlos Jobim, alebo Tom Jobim, známy ako zakladateľ bossa novy, bol Brazílsky spevák, skladateľ, spevák, hral na klavíri, gitare  a flaute. Jeho skladby hrali a spievali hudobníci nie len v Brazílii, ale aj v iných krajinách. Vo svete je známy ako autor skladby „The Girl from Ipanema,“ ktorá patrí k najhranejším skladbám. Zložil veľké množstvo piesní a skladieb, ktoré dnes patria k obľúbeným skladbám medzi jazzovými štandardami aj populárnymi skladbami.

 

Antônio Carlos Brasileiro de Almeida Jobim sa narodil 25. januára 1927 v Brazílii v meste Rio de Janeiro. Jeho otec bol spisovateľ, profesor, diplomat a novinár z prominentnej rodiny. Keď bol Antônio Carlos Jobim ešte dieťa, jeho rodičia sa rozviedli. S matkou a ostatnými súrodencami sa presťahovali do Ipanemy, mesta, ktoré Jobim vo svojich piesňach neskôr spomínal. Jeho nevlastný otec, druhý manžel jeho matky, mu daroval prvý klavír a podporoval ho v kariére  hudobníka. Skôr, ako sa stal úspešným skladateľom, si Jobim zarábal hraním v rôznych kluboch a baroch a pracoval v nahrávacej spoločnosti.

 

V päťdesiatych rokoch napísal hudbu pre hru Orfeu de Conceição (1956) spoločne s básnikom a diplomatom Vincíusom de Moraes. Vtedy sa Jobim dostal do povedomia verejnosti. Hru neskôr sfilmovali a Jobim s Moraesom boli oslovení, aby napísali do filmu  Black Orpheus (1959) novú hudbu. V tom období bol Moraes v zahraničí a kvôli tomu spoločne napísali iba tri skladby. Ich spolupráca však trvala aj naďalej a Moraes napísal Jobimovi ďalšie texty. V šesťdesiatych rokoch Jobim spolupracoval s Joãom Gilbertom, jeho ženou Astrud a Stanom Getzom na dvoch albumoch Getz/Gilberto (1963) a Getz/Gilberto Vol. 2 (1964). Práve tieto dva albumy Jobima preslávili aj mimo Brazílie, spopularizovali bossa novu a celkovo zožali veľký úspech. Prvý zo spomenutých albumov bol v roku 1965 vyhlásený za album roka a skladba „The Girl from Ipanema“ bola vyhlásená za nahrávku roka. Antônio Carlos Jobim tak odštartoval kariéru  v zahraničí a spolupracoval s najlepšími hudobníkmi z oblasti populárnej hudby a jazzu. V roku 1967 nahral spoločne s Frankom Sinatrom album so skladbami z vlastnej tvorby Francis Albert Sinatra & Antonio Carlos Jobim (1967). S ním neskôr nahral ďalšie tri albumy: Sinatra & Company (1971), Sinatra-Jobim Sessions (1979), Duets II (1994). V spolupráci s Ellou Fitzgerald nahral album Ella Abraça Jobim (1981). Sám nahral viac ako dvadsať sólových albumov, niekoľko soundtrackov a spoločných albumov s ďalšími hudobníkmi.

 

 

 

V roku 1994, potom ako dokončil album Antonio Brasileiro, začali Jobima trápiť zdravotné problémy. Doktor objavil u Jobima nádor a doporučil okamžitú operáciu. Jobim ju však niekoľko mesiacov odkladal, skúšajúc alternatívne spôsoby liečby. Nakoniec operáciu podstúpil, ale niekoľko dní po operácii sa mu dva krát zastavilo srdce a druhej zástave podľahol. Album Antonio Brasileiro, jeho posledný album, vyšiel len pár dní po jeho smrti. Antônio Carlos Jobim je pochovaný v Brazílii v rodnom meste Rio de Janeiro.

 

Záznam z koncertu A. C. Jobima z roku 1987

Antônio Carlos Jobim patrí medzi významných hudobníkov minulého storočia a mnohé jeho piesne sú dnes jazzovými štandardami. V roku 1996 vyšiel album Wave: The Antonio Carlos Jobim Songbook, obsahujúci skladby, ktoré nahrali Oscar Peterson, Herbie Hancock, Chick Corea, Toots Thielemans a ďalší. Jobim bol inovátor v používaní sofistikovaných harmonických štruktúr v populárnych piesňach. Spolupracoval s mnohými hudobníkmi, s Astrud Gilberto, Stanom Getzom, Frankom Sinatrom, Stingom a s João Gilbertom, ktorý je často označovaný ako spolutvorca bossa novy. Jeho albumy vydávali spoločnosti ako Verve, Warher Bros., Elenco, Sony a ďalšie. Po jeho smrti bolo medzinárodné letisko Galeão v Rio de Janeire, ktoré spomína aj v skladbe „Samba do Avião“ premenované na Galeão Antônio Carlos Jobim.