Na Konvergenciách zaznel tiež komorný jazz
Uplynulý týždeň prebiehal v Bratislave jeden z dramaturgicky najpútavejších hudobných festivalov na Slovensku – Konvergencie. Festival každoročne prezentuje netradičný výber z komornej hudby naprieč rôznymi žánrami, jazz nevynímajúc.
Jazzového fanúšika v tohoročnom programe Konvergencií zrejme najviac zaujal štvrtkový večer, 19. septembra. V príjemných priestoroch Design Factory na návštevníkov čakal maratón hneď troch koncertov pod titulom ´DUO x 3´, teda tri rôzne duá postupne na jednom pódiu. Najprv sa predstavila dvojica Štefan Bugala (perkusie) – Boris Lenko (akordeón), nasledovali Ľuboš Šrámek (klavír) a Juraj Bartoš (trúbka) a program uzatvorilo anglicko-francúzske duo Garth Knox (viola) – Agnés Vesterman (violončelo).
Večer odštartoval koncert s podtitulom REFLECTIVE dvojice Štefan Bugala a Boris Lenko. Perkusie a akordeón, vskutku netradičná kombinácia. Koncert bol tak trocha zahalený rúškom tajomstva, nakoľko ani sami organizátori (a možno ani hudobníci) ešte niekoľko chvíľ pred koncertom netušili, čo sa bude hrať. Hneď od úvodných tónov bolo jasné, že vystúpenie dua Bugala – Lenko sa skôr ponesie v duchu rozsiahlych improvizácií a zvukových experimentov, než v duchu nacvičených koncertných duetov. Zbehlejší poslucháč rozoznal inšpiráciu avantgardnými skladateľmi minulého storočia ako Edgard Varése, Iannis Xenakis či napríklad i Arnold Schönberg. Atonálne harmonické riešenia, voľná rytmika a hlavne nekonečná ochota hrať sa s nástrojom a skúmať, aké rôzne zvukové polohy sa z neho dajú dostať. Surové, no pritom muzikálne improvizácie sa odohrávali okolo príjemných akordeónových tém inšpirovaných šansónom a hudbou západnej Európy. Spojenie zvukového experimentu s Lenkovou podmanivou melodikou dalo hodinovému vystúpeniu správny koncept a rovnováhu, takže poslucháčsky náročný zážitok zvládli i menej odolní návštevníci.
Druhý koncert v poradí, tento krát s názvom JAZZOLOGY.SK, patril dvojici Ľuboš Šrámek – Juraj Bartoš. Celkom pútavé spojenie Šrámkovej mladej krvi s takou legendou, akou je na slovenskej scéne Bartoš. Keďže sa Konvergencie ako festival hlásia ku komornej hudbe, dalo sa čakať, že i tento dialóg klavíra s trúbkou sa ponesie v pokojnom intímnom duchu, než v nejakom swingovom prúde. Čo sa týka repertoáru, dvojica začala aranžmánom koledy Veselo Spievajme z Vietorisovej zbierky. Nasledovali štandardy od skladateľov ako John Taylor či Dave Brubeck, prišlo i na Šrámekove autorské kompozície. Set uzavreli aranžmány ľudovej piesne Ej, Prelecel Vtáček a koledy Dobrý Pastier sa Narodil. So všetkou úctou, myslím si, že v menšom zložení a v kombinácií s hudobníkom Bartošovej triedy vyznel Šrámekov talent pre jazzový klavír, improvizáciu, harmóniu a aranžovanie oveľa presvedčivejšie, ako tomu bolo v jeho projekte Jazzonance, ktorý vyšiel toho roku i na CD. K Bartošovi veľa písať nebudem, ide o jedného z najlepších trubkárov slovenského jazzu, opäť raz odohral skvelý koncert, veľmi melodický, zvukovo príjemný a dokonca i vtipný.
Tretí koncert večera už definitívne opustil jazzové vody. Anglický skladateľ a violista Garth Knox si so sebou priviedol francúzsku čelistku Agnés Vesterman. Ich set pozostával z fúzie kompozícií renesančných a barokových majstrov ako Henry Purcell či John Dowland so súčasnou tvorbou britských skladateľov vrátane skladieb samotného Knoxa. Všetko diela takmer neznáme slovenskému publiku. Napokon, i o tom sú Konvergencie.
Večer DUO x 3 teda priniesol tri absolútne odlišné hudobné telesá. K tomu veľmi slušne zaplnený priestor, dobré víno, príjemná atmosféra. Konvergencie si aj tento rok držia po všetkých stránkach vysoký štandard.
Miroslav Bachura
