Interview s Kurtom Ellingom - I. časť
Dlhší čas, medzi spevákmi džezových kruhov chýbala nová spevácka reprezentatívna osobnosť. A zrazu, ako zázrak, prichádza KURT ELLING, ktorý prináša na džezovú scénu jedinečné vokálne jazz songy s prvkami blížšími skôr pop-music než bopu.
Vnímali ste to tiež takto, keď ste sa objavili na hudobnej scéne?
Bolo by to asi príliš trúfalé považovať sa za "záchrancu" niečoho. Avšak, stále si myslím, že na scéne je veľmi málo pravých bádateľov v jazzovom speve. V mužskom prípade je to ešte dvakrát menej ako v ženskom speve.
Podľa vášho názoru, je povolanie speváka profesia alebo poslanie?
Viac poslanie. Mať profesiu znamená byť zamestnaným. Pôsobiť ako umelec znamená ponorenie celého svojho života do tejto práce.
To, že vaše albumy pozostávajú aj z niektorých originálnych skladieb je jasné z prečítania titulov piesni, alebo, z autorov a hudobníkov , ktorých si na ne pozyvate. Ako sa vám darí pripravovať projekty tak, aby boli úspešné?
Som aj textár, nie iba spevák. Textár chce prirodzene vyjadriť svoje vízie prostredníctvom svojej práce. To nemôže byť dosiahnuté len samotným prebraním, či prearanžovaním džezového štandartu.
Vďaka vaším vystúpeniam, veľa štandartov dostalo "nový šat". Myslím tým veci ako " April in Paris", " My Foolish heart", "Close to your Eyes", "Easy Living", " Nature Boy". Ako sa staviate k starým, už napísaným songom v zmysle, aby ste neponúkali niečo, čo tu už bolo pred vami, ale aby ste svojím prístupom skladbe naopak ešte pomohli?
Nevyberám si pesničku mysliac si: "Tak dobre, čo môžem spraviť s touto skladbou". Keď po prvý krát počujem pieseň hneď v zápätí sa mi v predstave vybavuje jej nová verzia. Toto sú "machinácie" kreativity.
S čím sa vám spája slovo "JAZZ" a čo vo vás vyvoláva?
Sloboda, radosť a odovzdanie sa novej hudbe, ktorá prichádza nasvet cez improvizáciu, v spojení s disciplínou majstra s prorockou víziou.
Aký druh džezu je Vám najbižší? Swing, blues, bop...
Mám rád viacerých umelcov tohto žánru, odkedy je jazz na svete. Pre môj rast a smerovanie do budúcnosti sa snažím čerpať z celej histórie džezu.
Kde sa podľa vás, hodí hudba, ktorú hrate. Patrí viac na javisko alebo do klubu?
Obidva prípady sú akceptovateľné. Sme umelci ale taktiež sme srdcom jazzmeni.
Akú hudbu počúvate?
Počúvam veľmi široký záber hudby: od Johnna Hodgesa cez Wayna Shortera, taktiež k nim patrí Bing Crosby, Babs Gonsales, Betty Carter, Stevie Wonder, King Crimson, Frank Zappa, Bryn Terfel, Renee Fleming, Maria Callas, Claude Nugaro , I Muvrini, Celia Cruz alebo legendárny Fayrouz.
Vnímate niekedy uvedenie nového projektu ako risk?
Každá nahrávka je umeleckým riskom.
Myslíte si, že priemerná skladba sa môže stať kvalitnou vďaka dobrým aranžmánov, alebo dobré aranžmány nezmôžu nič, ak je samotná kompozícia slabá?
Myslím, že Cootie Williams spomenul toto:,,Hmota je nehmotná."
Može byť priemerný spevák úspešný vďaka správnym kontaktom alebo kontakty nepomôžu, ak spevákovi chýba talent?
V komercii áno. Stáva sa to pomerne často.
Keď ste začínali, v akej situácii ste sa nachádzali? Museli ste spraviť nejaké veľké rozhodnutia? Aké možnosti ste konkrétne mali?
Môj otec je hudobníkom v kostole a každý z nás dostal hudobný nástroj a k nemu tiež hodiny. Nepamätám sa, že by som nespieval. Spomínali mi, že som si vymýšľal
spevácke linky a harmónie v cirkevných piesňach, ale toto je pravdepodobne apokryfná informácia. Ale hudba pre mňa bola v podstate odmalička radosť. Robil som ju pretože to bolo úplne prirodzené a prinášalo to potešenie. Potom, keď som študoval na vysokej škole, študenti hrávali na chodbe Dextera Gordona, Herbieho Hancocka, Dava Brubecka... Bolo to práve vtedy, keď som tieto veci začal aktívne počúvať okrem klasickej hudby, ktorá mi bola veľmi blízka a známa. Stalo sa to, že som mohol byť súčasťou malých skupín hneď ako som začal počúvať vedome túto hudbu. Hudobníci boli veľmi milí a publikum neskrývalo nadšenie pre moje mňaučanie (caterwalling). Veľmi málo spevákov (na Gustavus College v Minesote) skúšalo sketovať, takže som mohol na pódiu pôsobiť ojedinelo a atraktívnejšie.
Pokračovanie rozhovoru čoskoro...
Preklad: Samuel Hošek
